Vychádza z nejasného chápania cieľov a metód samotného fenomenologického bádania , snaha o redukovanie , vyňať vzťahy hodnoty zo všetkých empirických skúseností , súvislostí a návrat k veciam samý. 2.Transcendentálna fenomenológia
Cez naše vnútro sa dostávame za hranice objektívnej reality. V oblasti etiky badať novokantovstvo , psychologizmu a filozofie svetonázoru. Pojem veci ( objekt ) – materiál , hodnôt , pojem materiál , materiálny , ktorý chápe ako protiklade k formálnej. Samotné materiálne označuje obsahovú určenosť. Etika zdôrazňuje otvorenosť k hodnotám ,ktoré dávajú konkrétnu náplň nášmu konaniu. Jeho etika zdôrazňuje otvorenosť k hodnotám , ktoré dávajú konkrétnu náplň nášmu konaniu , Protiklad ku Kantovi , ktorá zdôrazňoval kategorický imperatív ( povinnosť ) .

MAX SCHELER
Zaraďovaný medzi predstaviteľov etiky materiálnych hodnôt. Dielo:„Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt“
Bol žiakom Husserla. Nepríjma však transcendentálnu fenomenológiu , nadväzuje na Brentana , na problém etiky a hodnôt. Načrtol program celej materiálnej etiky hodnôt. Rozvinul vlastný variant fenomenológie , ktorý aplikuje do viacerých oblastí filozofie , hlavne etika , axiológia , psychológia , estetika , gnozeológia. Podstata je jeho analytická metóda. Dáva skutočného človeka do morálky , náboženstva. Vystupuje ako antropológ. Problém.
· Iracionálnosť vedomia ,
· Základom jeho fenomenologickej metódy je iracionálny akt zameraný na hodnoty , čiže láska , ktorú určuje rozpätie kontaktu človeka s hodnotami. Zdrojom axiologického ( hodnotového ) vedomia sú emocionálne akty osoby. NIKOLAI HARTMANN1882 – 1950
Nadväzuje a systematizuje Schellerovu filozofiu hodnôt. Diela:Etika

Nové cesty ontológie
Charakteristika:Jeden z najvýznamnejších etických prúdov 20. storočia .
· Človek ako osoba je jedinou nositeľkou morálnych hodnôt. Citlivosť na hodnoty zabezpečuje človeku jedinečné pozície v reálnom svet. ·Len človek je schopný morálnych hodnôt. Vykonáva morálne hodnotové akty v nich prekračuje sám seba a tvoria jeho podstatu. K tomuto priraďuje aj schopnosť predvídania a rozvíjania aktivity. ·Existujú dva rozhodujúce momenty , ktoré konštituujú osobu človeka. Obidva sa týkajú hodnôt. 1.naša mravná sloboda realizovať hodnotu
2.hodnota osoby ako nositeľa morálnych hodnôt
· V jeho etike sú otázky týkajúce sa spôsobu bytia hodnôt a možnosti ich poznania .

DISKURZÍVNA ETIKA
Súčasná línia filozoficko – etického myslenia , pretrváva až dodnes.

JURGEN HABERNAS
Dielo:„Diskurzívna etika“ poznámky k programovému základu .
Základné princípy a kategórie diskurzívnej etiky .
· Komunikatívny rozum ako zdroj dobrej voľby- vychádza z etiky Kanta a jeho názorom na morálku , Rozumná vôľa bola jediným zdrojom morálky. Zdrojom dobrej morálnej voľby je náš komunikatívny rozum. Jadrom je analýza komunikácie ako zdroja morálky. Každý účastník komunikácie musí spĺňať a prijať tieto základné požiadavky
1. zrozumiteľnosť
2. pravdivosť
3. hodnovernosť
4. správnosť
· Reflexívne poznanie všeobecne platných zásad diskurzu je chápaný ako komunikácia založená na spomínaných štyroch princípoch. Základnou podmienkou nášho porozumenia je záležitosť našej dohody , ktorá vychádza z diskurzu. Morálne vlastnosti človeka sú výsledkom jeho schopnosti byť účastníkom diskurzu. Základnou podmienkou mravnosti človeka je prijatie podmienok diskurzu + rovnosť a rovnoprávnosť , vzájomný rešpekt , hodnovernosť a úprimnosť ,
· Všeobecná zásada diskurzívnej etiky ako centra morálnej záväznosti. V teoretickom diskurze je možné uplatňovať rôzne druhy induktívnej metódy. V praktickom diskurze je priraďovaný premosťovací princíp. Tento princíp je pomenovaná ako univerzálna zásada argumentácie. Znenie univerzálnej zásady : „ Dostatočnou podmienkou každej platnej normy je , že všetci účastníci diskurzu budú akceptovať priame aj vedľajšie následky vyplývajúce zo spoločného úsilia a uspokojenia každého jednotlivca.“
Schopnosť viesť diskusiu je prejavom morálneho uvedomenia seba samého .

· Kategoričnosť a imperatívnosť maxím konania je formovaní v diskurzívnej etike v procese konsenzuálneho overovania platnosti morálnych noriem. Pravdivosť a správnosť morálnych noriem je potom výsledkom zdôvodňovania v podobe procesu konsenzuálnej tvorby týchto noriem. ·Zdôrazňovanie práve konsenzuálnej jednoty. Konsenz je kritérium overovania pravdy , v ktorom sa komunikuje o tom , čo má byť uznané a uskutočnené ako dobré z hľadiska etiky. Konsenz je antropologickou existecionálnou podmienkou .
·Etický diskurz predstavuje postkonvenčný typ racionality. Samotnú vôľa ku kolektívnemu zodpovednému konaniu považuje za vývojový stupeň morálneho usudzovania. ETIKA ZODPOVEDNOSTI
Dve podoby:
1. HANS JONAS – ekologizujúci smer. 2.KARL APPEL , HABERNAS – Diskurzívna etika

HANS JONAS1903
Dielo::Princíp zodpovednosti“
Východiskom je ontológie je kritický racionalizmus , Existencionalizmus , najmä POPPER. Líši sa o Poppera skepsou k vede, vedeckému poznaniu. Veda sama o sebe ne je schopná zabrániť kolapsu života. Výzva k preformulovaniu etiky na základe princípu zodpovednosti. Nová etika je etika vedecko – technickej civilizácie , ktorá má zohľadňovať súčasné problémy.