Sformuloval tri úlohy:
1. Dôsledky vedecko – technickej zmeny menia podstatu ľudského konania ,
2. Súčasná etika musí zodpovedať týmto novým typom a silám konania .
3. Revidovať etickú teóriu tak , aby zodpovedala požiadavkám súčasnosti. Charakteristické črty:
1. každá etická teória musí vytyčovať rovnako racionálne zdôvodnený princíp. Tento princíp má zaväzovať nielen svedomie človeka ale každú jeho činnosť .
2. tento princíp vidí v zodpovednosti , ktorá sa má podnecovať morálnu vôľu. Mostom medzi abstraktným uvažovaním a konkrétnou činnosťou má byť mravný pocit – pocit zodpovednosti ,

3. Pocit zodpovednosti je zameraný na budúcnosť a je založený na princípe historickosti v etickom myslení. Dôležitá je schopnosť predvídania udalostí. 4.Tento pocit je založený na uvedomení si možností ovplyvňovania udalostí. 5.Na základe tohoto JONAS hovorí o dvoch základných mravných vzťahoch :
- vzťahy medzi rodičmi a deťmi
- vzťahy medzi jednotlivcami a spoločnosťou ( výkonnou mocou )
Pocit zodpovednosti sa stáva súčasťou vysoko rozvinutých spoločností , pretože ho možno porovnať so skúsenosťou , zodpovednosťou , praxou , rodičovskou zodpovednosťou. Zodpovednosť charakterizuje tromi črtami :
stotalitavzdy zodpovedáme za niekoho totálne ( úplne )
skontinuitanemôžeme sa svojvoľne zbaviť zodpovednosti
spohľad do budúcnostipredvídanie , musíme zaujať predvídavý postoj

6. princíp zodpovednosti je charakterizovaný v mravnej cnosti. Strach vzniká z ohrozenia ľudskej civilizácie. Strach má podnietiť príjmanie zodpovedných rozhodnutí. 7. v etike zodpovednosti mimoriadnu hodnotu získava poznanie , lebo umožňuje predvídať dôsledky ľudských poznávacích a technických aktivít. Poznanie je povinné zachovať empirický charakter. 8.Pri formulovaní základného princípu zodpovednosti sa JONAS snaží zbaviť prvku subjektívnosti. Jeho teória akceptuje , že každá etická teória má mať citovú a rozumovú rovinu. Rozum je niečo dané , je zakotvené v našej existencii. Cit je na druhom mieste , aj keď ho považuje za veľmi významný je určujúcim v individuálnej etike. 9.Mravný subjekt je zodpovedný za zachovanie ľudskej existencie a prírody. Pre celé ľudstvo vyplýva povinnosť konať tak , aby existencia ľudstva a prírody bola zachovaná. SÚČASNÁ ANALYTICKÁ MORÁLNA FILOZOFIA

Analytická filozofia je súhrnné označenie pre určitý typ filozofického myslenia 20. storočia, ktorý zastáva názor, že svet môžeme pochopiť vtedy, ak pochopíme jazyk, a filozofické problémy môžeme riešiť ako problémy jazyka. Na úlohu jazyka poukazujú aj iné orientácie v súčasnej filozofii, ktoré však nemožno zaradiť do analytickej filozofie napr.