hermeneutika, štrukturalizmus..
Analytická filozofia sa sústreďuje na logickú a lingvistickú analýzu jazyka, skúma jazykové výrazy z hľadiska ich:
Syntaxe - pravidlá konštruovania výpovedí
Sémantiky - význam, resp. zmysel výpovedí
Pragmatiky - používanie rečových aktov s rozličným zámerom
Morálka je vecou cítenia, názoru. Úsudok ľudského intelektu. Vstupujú tu kultúrny relativisti, ktorí hľadajú tézy, čo kultúra, to iný spôsob morálneho konania. Poznanie, problematika, či je možné, aby sme posudzovali človeka z inej kultúry. Tu vstupujú filozofi, ktorí analyzujú v podobe filozofov lingvistickej podoby jazyka, zameriavajú sa na význam jazyka.
Najznámejší je

WITTGENSTEIN.
Základné črty jeho filozofie:
1. Morálka, etika má zahŕňať aj emotívnu stránku, táto teória sa volá emotivizmus. Považuje etické vyjadrenia za bezvýznamné.
2. Sú chápané ako formy slov, ktoré vôbec nemôžu prezentovať obsah vlastnej mysle. Nemôžu vôbec, ak nie sú schopné korešpondovať. Sú to len slová.
3. Emotivizmus je chápaný a bol inšpirovaný svojim vzťahom k vedeckej (exaktnej) analýze jazyka. Predstavitelia boli presvedčení, že odhalili nedostatok samotnej etiky prostredníctvom analýzy jednotlivých slov. Vyústil do preskriptivizmu (HARE) –črty jeho teórie:
§ Analýza morálneho je prezentovaná a zdôrazňuje logiku a vysoký intelekt.
§ Etické tvrdenia nie sú iba významy emócií, ale imperatívov
§ Základným pojmom je univerzalita. Tento pojem odlišuje etické pojmy od všetkých ďalších príkazov. Ide o myšlienku podľa ktorej každý človek v podobnej situácií k osobe, ktorej je tento pojem určený by mal byť rozhodnutý poslúchnuť.
§Prameňom morálneho myslenia sa stáva aj HUMOVA myšlienka: „Že človek nemôže uvažovať o morálke“. Zástancovia tohto smeru sú intuicionisti – MOOR, ROSS, RICHARD. Tvrdia, že:
- nemôže existovať žiadna morálna pravda
- je potrebné sa zamyslieť, aké riešenie prijať, aby sme tú pravdu odhalili. Úplný znak ústupu objektivity k subjektivite, intuícia dostáva úplné miesto v etike
§ Celá analytická filozofia je ovplyvnená KANTOM (v podobe kritiky, alebo zástancov Kanta). Základná otázka, ktorú preberajú od KANTA je otázka:
- Kantovho zdôrazňovania univerzality morálky
- myšlienka ľudí, ako účelom samých o sebe

V 70.- tých rokoch 20. st. vzniká nový prúd morálnej filozofie kontraktarializmus – najvýznamnejší predstaviteľ JOHN RAWLS, dielo „Teória spravodlivosti“ - 1971
Vypracoval teóriu sociálnej organizácie založenej na myšlienke, o ktorej by sa ľudia rozumní mohli rozhodnúť na základe istých podmienok a uzatvoriť istú dohodu. Títo ľudia by mali spĺňať 3.