referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tamara
Streda, 26. januára 2022
Poklasické obdobie-história filozofie
Dátum pridania: 09.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: psajcho
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 590
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 23.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 39m 50s
Pomalé čítanie: 59m 45s
 
V rámci úžitku existujú ešte kvality , rozlišuje rôzne druhy príjemného , ktoré sú hodnotnejšie ako iné. Základným kritériom je kvalita. Šťastie definuje ako život v existencii , ktorého je málo bolesti , alebo len prechodných bolestí , mnohé príjemnosti s prevahou aktívnych nad pasívnymi .

HERBERT SPENCER 1820-1903 ( Angličan)
Diela:Systém syntetickej filozofie
Klasifikácia vied
Sociologické štúdie
Autobiografia
Charakteristika filozofie:
Snaží sa o syntézu náboženstva a vedy , ale na druhej strane vychádza z Darwinovej evolučnej teórie. Vytvoril vlastnú evolučnú teóriu. Tvrdí , že počiatkom každej existencie je nerovnovážny stav , ktorý podlieha evolúcii alebo rozkladu ( stoja proti sebe ). Evolúciu chápe ako integráciu od jednotlivého k zložitejšiemu. Tento proces je postupná diferenciácia v rámci jednotlivých stupňov. Konečným stavom má byť rovnovážny stav. Rozklad potom znamená dezintegráciu. Tento rozklad je doplnkom evolúcie. Veda nie je schopná preniknúť k podstate javov. Úlohou vedy je objasňovať vzťahy podobnosti a následnosti , ktoré sú sprostredkované zmyslami .Tvrdí , že filozofia je vyšší stupeň poznania všeobecnosti. Delí ju:1. teologickú , 2. etickú , 3.fyzikálnu

ARTHUR SCHPOENHAUER 1788-1860
Celá jeho tvorba spadá do obdobia rozkvetu Nemeckej klasickej filozofii. časovo predchádza rozpadu nemeckej klasickej filozofie. Považuje sa za začínajúceho filozofa antropologickej línie. Stavia sa proti scientistickej teórii svojou filozofiou života .
Diela:Svet ako vôľa a predstava vôľa a predstava určujúca v jeho filozofii
O štyroch koreňoch zákona dostatočného dôvodu
Charakteristika filozofie:
Jeho tvorba bola uznaná až po jeho smrti. Predstaviteľ voluntarizmu ( určujúca vôľa ). Jeho vôľa smeruje k životu , zatiaľ čo Nitcheho vôľ smeruje k moci. Východiskom je myšlienka , že svet nie je nič iné ako predstava. Predmetom vedeckého poznania má byť skúmanie predstáv. Materiálny svet je kombináciou predstavy , priestoru a času. Druhou stránkou sveta je vôľa. Vôľa sa stáva druhou ústrednou kategóriou jeho filozofie. Vôľu ohraničuje , tvrdí , že vôľa je niečo čo je každému bezprostredne známe , čo je najvnútornejším jadrom , jadrom sveta ako celku. Vôľa sa prejavuje slepo a ak ju oddelíme od týchto prejavov stojí mimo priestoru a času. Potom podstatu každého z nás možno poznať , len cez to čo stojí za každým vôľovým aktom. Hovorí o svetovej vôli , ktorá sa individualizuje v každom človeku. Jej prejavy sú pudové , slepé , nepodliehajú zákonom logiky a vyvolávajú všetky naše predstavy.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.