Koncepcia tvorivého vývinu – Vývin je tvorivý proces v čase , proces , ktorý je neohraničený , neobmedzený a neplatia pre samotný vývin žiadne zákony. Je spontánny a stimulovaný vnútorným impulzom , má vitálny charakter. Vývin sa prejavuje v 2 aspektoch :
- v nezvrátiteľnosti – každý okamih je tým , čo sa už nebude opakovať
- nepredpovedateľný
Prítomnosť je chápaná ako nová kvalita , je povýšená nad minulosť. ONTOLOGICKÉ NÁZORYPredmety , ktoré existujú v priestore a čase nemajú nič spoločné s podstatou , pravou skutočnosťou. Pravá skutočnosť je pre neho čistým poznaním a trvaním v čase. V spise Dva pramene náboženstva rozlišuje :
- Morálka , ktorá vychádza zo zatvorenej duše – čistá morálka
- sféra vychádzajúca z otvorenej duše – oblasť náboženstva. Rozlišuje dve formy existencie ľudského „JA“
1. Človek žije pre druhých , okolie , tomu zodpovedá morálka – sociálna sféra ( práca , rodina )
2. Úvahy , kedy sa človek dostáva hlbším zamyslením k mimosociálnym sféram existencie – prekračuje sociálnu sféru / náboženstvo )
Hovorí o „otvorenej duši“ , tvrdí , že otvorená duša je čisté individualistické , nadempirické , nadsociálne žitie – je stelesnením životného elánu .

NOVOKANTOVSTVO
Kritika a analýza Kantovho diela. Je to najvýznamnejší a najprepracovanejší smer. Nezaraďujeme ho ani k antropologizmu , ani scientizmu je akýmsi premostením. Základná myšlienka , že filozofia sa dotýka nielen vedy , ale aj človeka je akýmsi mostom. 3 základné roviny :
· Navždy skoncovať s metafyzikou a špekulatívnou ontológiou ( pozitivisti )
· centrom týchto úvah nie je len bytie , ale aj konanie , činnosť. ·NOVOKANTOVSTVO predstavuje mnohodimenziálnu filozofiu , zaoberajúca sa nielen otázkami vedy , ale aj etiky .

PRAGMATIZMUS
70.roky 19. storočia
Hlavný predstavitelia:PIERCE , DEWEY , JAMES , SCHILER , ČAPEK
Zasahuje do rožných vied. Pojem odvodený od pragma ( činnosť , konanie). Založená na pragmatickej viere , ktorá má byť výsledkom ľudského snaženia. Vychádza z učenia Kanta. Vychádza aj z empirizmu – Hume , Berkeley. Má náväznosť aj na utilitarizmus ( J.S.MILL). Názor na vedu – prebral prvky pozitivizmu ( Comte , BERGSON). Pragmatizmus je zmesou Európskej filozofie .Hlavným zameraním je riešenie praktických problémov , s ktorými sa človek stretáva. Ústredná kategória je pravda – JAMES tvrdí : všetko je pravdivé potiaľ pokiaľ samotná viera v pravdu je výhodná pre náš život .
Kategória prax - je vlastnosťou myšlienky , duchovná , teoretická činnosť v rámci čistej skúsenosti.
Kategória užitočnosti – nadväzujú na anglický utilitarizmus.