Dobré je len to , čo sa osvedčilo v praxi.


NOVOPOZITIVIZMUS
Vzniká v 20. storočí a pretrváva dodnes. Najvplyvnejší smer a populárny vo vedeckých kruhoch. Forma scientistickej filozofie. Orientuje sa na vedu a poznanie. ( otázky metódy vedy , gnozeologické problémy , vedecké poznanie a pod. Vychádza z logiky a medzi základné východiská patrí objav teórie relativity , objavy v matematika a fyzike . Nadväzuje na pozitivizmus.
Charakteristické črty:
· rieši vzťah významu logického a empirického
· logiku chápe ako prostriedok poznania
· čerpá z NOVOKANTOVSTVA a z francúzskeho konvencionalizmu ( všetky vedecké pojmy sú produktom medzi vedcami , práve vedci formulujú základné vedecké teórie , vhodnosť tejto dohody je určovaná podľa vhodnosti životnej situácie) .
· kritizujú vzťah k životu ( existencionalizmu a fenomenológia )
· nadväzujú na filozofiu. D.HUMA a B. RUSSELA
· snažia sa analyzovať jazyk vedy .
· filozofia sa má výlučne vedou a cieľom je vytvorenie jednotnej vedy. Filozofia nie je vedou , je len prostriedkom objasňovania jednotlivých téz vedy .
· základným problémom je hľadanie metódy a tú vedia v logickej analýze , princípe verifikácie založený na skúsenosti a pod. Hlavný predstavitelia:Viedenský krúžok
- CARNAP
Diela :Logická výstavba sveta
Logická syntax jazyka
Úvod do sémantiky
Ľvov
Viedeň

EXISTENCIONALIZMUS
Filozofia existencie , v centre pozornosti tejto filozofie je ľudská existencia. Rozdelenie
- Podľa krajiny pôvodu rozdeľujeme na nemecký a francúzky
- Podľa toho , či uznávajú Boha alebo nieateistický alebo teistický
Ústredné pojmy – kategórie:
Ţ existencie , hraničnej situácie , ničoty , slobody. existenciu chápu ako prvopríčinu prostredníctvom , ktorej človek vyjadruje svoje bytie. ŢHraničná situácia – človek si uvedomuje sám seba v situácii osamotenia .
Ţ Strach – cez strach človek chápe svoju beznádejnosť. Strach človeku umožňuje pochopiť , že jedinou ľudskou istotou je smrť. Človek chápe absurditu svojho života , ničotnosť. Ničotnosť chápe ako poznanie seba samého a iba keď človek pochopí absurditu života a prestane sa báť smrti stáva sa slobodným
Ţ Sloboda – je prejavom voľby medzi hodnotami a každá voľba dáva spätný zmysel voľbám minulým. Pomocou lásky , odporu si človek uvedomuje , že nie je vo svete sám , a že je schopný vžiť sa do iných. Prekonáva sám seba , dáva zmysel svojho bytia. ŢČlovek – človek to je stred prostredníctvom , ktorého sa všetko uskutočňuje a existuje pre nás.