Poklasické obdobie-história filozofie

Poklasické obdobie 19. storočie
19. a 20. Storočie je typické existenciou samostatných smerov, strácajú sa hranice medzi jednotlivými filozofickými disciplínami. V 19. Storočí sa filozofia začína formovať v dvoch prúdoch:
PRÚDY:

1. Scientistická-( sciencie – veda ) filozofické smery orientujúce sa na vedu, dominujú prírodné vedy. Povyšovanie vedy a uprednostňovanie vedy vo filozofii. Sem patrí pozitivizmus a jeho ďalšie etapy vývoja. Problémy človeka rieši cez vedu. Smeruje k vedeckému mysleniu .
2 .Antropologická – ( antiscientistická) – antropos – človek , orientuje sa na človeka ( človek dominuje ) – humanistická , kritika scientizmu , povyšuje umenie , snaha vniesť poriadok do ľudskej psychiky. Teda nedominuje tu veda ale iracionalistické myslenie. Orientácia na človeka, ako duchovnú bytosť, línia intuície vôle. 3. Určujúce kategórie – vôľa , intuícia , iracionalizmus .
Medzi týmito smermi je vzájomná rivalita v snahe podchytiť čo najviac prívržencov. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA
· Stierajú sa hranice medzi jednotlivými druhmi filozofie
· Určujúcim sa stáva problém , začína sa spochybňovať neobmedzené postavenie rozumu. Novým sa stáva vôľa ( voluntarizmus ) , intuícia ( Intuitivizmus ). Snaha vniesť istú zákonnosť. ·Dôvera v univerzálnosť rozumu sa mení na dôveru vo vôľu , intuíciu atď.
· v oblasti prírody sa táto snaha o poznanie orientuje na vedu. , techniku. Viera vo všemocnosť techniky. ·Praxis – smerom k praxi , k bežným ľudským problémom .
· Každý zo smerov má presne vymedzenú oblasť , v ktorej sa pohybuje. ·Každý zo smerov si formuje určitú hierarchiu filozofických disciplín. Napr.: pozitivisti – gnezológia , existencionalisti – ontológia ( bytie)
· Filozofia začína nadväzovať na nefilozofické formy , napr.: umenie , veda ...

Vývoj tohto obdobia rozdeľujeme do 3 základných etáp :
1. FÁZA : Formuje sa
· Antropologický smer v podobe IRACIONALIZMU ( opak racionalizmu ). Nedominuje rozum , ale niečo mimo – vôľa , intuícia a pod. Silná orientácia na umenie. Charakteristická syntéza. , obhajuje slobodu človeka. Predstavitelia : KANT, SCHOPENHAUER , KIRKEGAARD , NITCHE
· Scientistický prúd - COMTE - NOVOKANTOVSTVO
Základný problém je snaha vyčleniť vzťah medzi filozofiou a vedou. Nevenuje sa tvorbe projektov spoločnosti , zrieka sa myšlienky samostatnej filozofie. Filozofia by nebola ničím bez poznania prírodných vied. Preorientácia z rôznych intuitívnych úvah na skúmanie gnozeologických a metodologických problémov.
2. FÁZA : 60. – 70. roky 19. storočia
· Obidve línie boli rozpracované ( scientizmus aj antropologizmus ) do extrémnych polôh. ·Týmito extrémnymi polohami sa stráca vnútorná súdržnosť smerov a osamostatňujú sa jednotlivé problémy vo filozofii. ( napr. problém existencie , kategória vôle ...)
· Tým , že strácajú vnútornú súdržnosť strácajú aj možnosť komunikácie medzi sebou. ·Je kritizovaný gnezeologizmus , určujúcou sa stáva ontológia ( otázka bytia ) – čo je skutočnosť
3. FÁZA : obdobie 20. storočia – dozrieva dodnes
Existuje množstvo filozofický škôl. Vznikajú na troskách existencionalizmu , fenomenológie ( Husserl )
Charakteristické znaky:
· Filozofické systémy budované na pevných princípoch sa strácajú. ·Strácajú sa akékoľvek hranice medzi filozofiou a ostatnými vedami .
· Základom sa stáva problém a nie princíp. Zaraďujeme sem napr. hermeneutika , filozofická antropológia , kritický racionalizmus. POZITIVIZMUS Scientizmus

A.COMTE – zakladateľ. Dielo „Kurz pozitívnej filozofie“
J.S.MILL
H. SPENCER
Východiská pozitivizmu. Vzniká v 30. - 40.rokoch 19. storočia súčasne vo Francúzku a v Anglicku , ako reakcia na špekulatívnu filozofiu HEGLA a celej nemeckej filozofie. Pozitivizmus rozdeľujeme:
ŢKlasické obdobie vývoja pozitivizmu ( Comte , Mill , SPENCER )
ŢPrelom 19. – 20. storočia – empiriokriticizmus ( Bacon ) , reakcia na anglosaské snaženie. Mach a jeho filozofia – machizmus.
ŢNovopozitivizmus – (neopozitivizmus , logický pozitivizmus ) orientuje sa na vedu. Vzniká na sklonku 20. storočia a centrami sa stali Varšava , Ľvov , Viedeň .
Predmetom pozitivizmu je gnozeológia , t.j. rieši otázky ľudského poznania. AUGUSTE COMTE1798-1857 Francúzky filozof .

Najvýznamnejšie diela:Kurz pozitívnej filozofie
Systém pozitívnej politiky
Pozitivistický katechizmus
Charakteristika filozofie:
- Filozofia sa má zaoberať výlučne o problémy skutočnosti – problémy dostupné našej skutočnosti , má uvažovať o užitočných veciach , má sa vzdať striktných úvah , ktoré sa nedotýkajú ľudskej skúsenosti. -Filozofia sa má vyhýbať neriešiteľným problémom ,témam , ktoré ju uvádzajú do večných sporov. -Filozofia má pracovať pozitívne , t.j. má sa vyhýbať negatívnej kritike , riešiť má pozitívne problémy
- Filozofia je bez prírodných ( pozitívnych ) vied úplne nefunkčná , má sa sústreďovať na základe ľudskej skúsenosti na objasňovanie zákonov , teórií , ktorými sa riadi ľudský rozum.
- Comte vytvára teoretický základ organizácie spoločnosti , tým že filozofiu treba chápať ako jediný nástroj jej organizácie. Výsledkom bolo pretvorenie celej filozofie na teóriu všeobecných princípov pozorovania javov popisovania. Filozofia sa stáva akýmsi súhrnom vied , t.j. vied od ktorých je filozofia závislá. Veda ako ústredný ( dominantný ) pojem , chápe ju ako poznanie založené na pozorovaní a uskutočňované pomocou princípov , ktoré ležia za hranicami pozorovania , umožňujú spájať samotné poznatky s filozofiou. Vedy rozdeľuje :
abstraktné – všeobecné , smerujú k objasňovaniu zákonov .
konkrétne – čiastkové , aplikačné – aplikujú zákony na skutočnosť .
Podľa ubúdajúcej a narastajúcej zložitosti určil nasledovné poradie vied:
1. Matematika
2. Astronómia
3. Fyzika
4. Chémia
5. Biológia
6. Sociológia

Podľa Comta ľudský druh prechádza 3 štádiami vývoja:
1. Teologické človek cez nadprirodzené bytosti , bohov
2. Metafyzické nahrádzanie vymyslených božských síl rôznymi prírodnými silami , javmi
3. vedeckévyvrcholenie vývoja ľudstva, človeka postihuje zákony , ktorými sa riadi. Comte sa považuje za zakladateľa sociológie – chápe ju ako sociálnu fyziku , popisuje , triedi a zovšeobecňuje fakty , ktoré sa týkajú sociálnej reality - náuka o spoločnosti. JOHN STUART MILL 1806-1873 ( Angličan)
Diela: Utilitarizmus

A.Comte a pozitivizmus
3 eseje o náboženstve
Systém deduktívnej a induktívnej logiky
Charakteristika filozofie:
V jeho filozofii dominuje logika. Existuje len jeden spôsob , ktorým dosahujeme hodnoverné poznatky a tým je indukcia. Je podstatou vedy. Vedu chápe ako induktívne usporiadanie jedinečných , konkrétnych javov , nevyhne sa pojmom pocit , vedomie , zážitok – východiská gnozeologických názorov
Logiku zakladá na troch princípoch
· senzualistický agnosticizmus – poznanie je založené na skúsenosti , táto skúsenosť sa opiera le o to čo existuje. Logika prijíma názor, že nemožno poznať podstatu všetkého jestvujúceho
· induktivizmus – vedecké poznanie je výsledkom indukcie. Postupný prechod od konkrétneho ku všeobecnému
· princíp asociácie – ak existujú viaceré javy spolu , určite existuje medzi nimi nezlučiteľná asociácia. Vzniká určité presvedčenie , že sa zhodujú .
Logiku chápe ako gramatiku so všetkým čo súvisí s ľudskou skúsenosťou. V diele UTILITARIZMUS nadväzuje na J. Bentnama a v tomto diele sformuloval vlastnú koncepciu utilitarizmus – tzv. kvantitatívny utilitarizmus. Určujúcimi princípmi sú úžitok , príjemné , šťastie.
V rámci úžitku existujú ešte kvality , rozlišuje rôzne druhy príjemného , ktoré sú hodnotnejšie ako iné. Základným kritériom je kvalita. Šťastie definuje ako život v existencii , ktorého je málo bolesti , alebo len prechodných bolestí , mnohé príjemnosti s prevahou aktívnych nad pasívnymi .

HERBERT SPENCER 1820-1903 ( Angličan)
Diela:Systém syntetickej filozofie
Klasifikácia vied
Sociologické štúdie
Autobiografia
Charakteristika filozofie:
Snaží sa o syntézu náboženstva a vedy , ale na druhej strane vychádza z Darwinovej evolučnej teórie. Vytvoril vlastnú evolučnú teóriu. Tvrdí , že počiatkom každej existencie je nerovnovážny stav , ktorý podlieha evolúcii alebo rozkladu ( stoja proti sebe ). Evolúciu chápe ako integráciu od jednotlivého k zložitejšiemu. Tento proces je postupná diferenciácia v rámci jednotlivých stupňov. Konečným stavom má byť rovnovážny stav. Rozklad potom znamená dezintegráciu. Tento rozklad je doplnkom evolúcie. Veda nie je schopná preniknúť k podstate javov. Úlohou vedy je objasňovať vzťahy podobnosti a následnosti , ktoré sú sprostredkované zmyslami .Tvrdí , že filozofia je vyšší stupeň poznania všeobecnosti. Delí ju:1. teologickú , 2. etickú , 3.fyzikálnu

ARTHUR SCHPOENHAUER 1788-1860
Celá jeho tvorba spadá do obdobia rozkvetu Nemeckej klasickej filozofii. časovo predchádza rozpadu nemeckej klasickej filozofie. Považuje sa za začínajúceho filozofa antropologickej línie. Stavia sa proti scientistickej teórii svojou filozofiou života .
Diela:Svet ako vôľa a predstava vôľa a predstava určujúca v jeho filozofii
O štyroch koreňoch zákona dostatočného dôvodu
Charakteristika filozofie:
Jeho tvorba bola uznaná až po jeho smrti. Predstaviteľ voluntarizmu ( určujúca vôľa ). Jeho vôľa smeruje k životu , zatiaľ čo Nitcheho vôľ smeruje k moci. Východiskom je myšlienka , že svet nie je nič iné ako predstava. Predmetom vedeckého poznania má byť skúmanie predstáv. Materiálny svet je kombináciou predstavy , priestoru a času. Druhou stránkou sveta je vôľa. Vôľa sa stáva druhou ústrednou kategóriou jeho filozofie. Vôľu ohraničuje , tvrdí , že vôľa je niečo čo je každému bezprostredne známe , čo je najvnútornejším jadrom , jadrom sveta ako celku. Vôľa sa prejavuje slepo a ak ju oddelíme od týchto prejavov stojí mimo priestoru a času. Potom podstatu každého z nás možno poznať , len cez to čo stojí za každým vôľovým aktom. Hovorí o svetovej vôli , ktorá sa individualizuje v každom človeku. Jej prejavy sú pudové , slepé , nepodliehajú zákonom logiky a vyvolávajú všetky naše predstavy.
Venoval sa sociálnej filozofii. Samotný vývoj ľudstva je len pokračovanie zoológie. Určujúcim motívom konania je boj o život. Ľudský život je možný len v policajnom štáte , ktorý je schopný potlačiť ľudský egoizmus. Definoval ľudstvo ako stádo dravých , pudových na inštinkte založených živočíchoch. Venoval sa problémom logiky. Určujúcim sa stáva pojem vôle , konania. Rozlišuje 4 skupiny a formy zákona dostatočného dôvodu , ktorých formy sú založené na charaktere poznávacích dôvodov. » Zákon kauzality
» Zákon logického poznania ( pojmového )
» Zákon bytia
» Zákon motivácie. SOREN KIERKEGAARD 1813-1855
Bol najvýznamnejší predchodca filozofie existencionalizmu. Narodil sa v Kodani , veľký vplyv náboženstva , ťažká filozofia , mal despotického otca , študoval v Berlíne .
Diela:Buď – Alebo
Strach a vzrušenie
Pojem strachu
Smrteľná nemoc

Charakteristika filozofie:
Rozlišuje 3 základné typy existencie človeka :
1. Estetickýpôžitkárstvo , blaženosť
2. Etickýumravnená usporiadanosť
3. náboženskýnajvyšší , orientovaný k náboženstvu .
HAIDEGER charakterizuje Kierkegaarda :
· Jeho filozofia je založená na existencii človeka , ktorého podstatou je viera .
· Cez vieru buduje gnozeologické názory. ·Viera vyplýva z toho , že verím v toho druhého v zmysle pravdivého ako skutočného a , že s ním splývam v konkrétne
· Veriť znamená existovať. ·táto myšlienka vychádza t toho , že Boh tu bol ako človek .
· Ústrednou kategóriou okrem viery je kategória jedinečné. Tvrdí , že Boh je jedinečný v každom z nás a teda , je neopakovateľný a v kresťanskom pravom bytí vidí jedinečnú osobnosť Boha. Kategóriu jedinečného spája s existenciou človeka tvrdí , že len jedinečné môže byť konkrétne a konkrétne je skutočné. Jedinou pravdou je subjektívna pravda. tvrdí , že pravda je vášňou , ku ktorej chce každý dospieť. Najvyšší stupeň vnútornosti – vášeň a teda poznanie je vtedy najhlbšie , keď je vášnivé .

AUTENTICKÝ MARXIZMUS
Východiská: Nemecká klasická filozofia. MARX študoval na univerzite v Berlíne , HEGEL preberá od neho dialektickú metódu , snaží sa ju prepracovať na sociálnu analýzu človeka v spoločnosti .
Utopický socialisti : T.MORUS , CAMPANELA .
KARL MARX 1818-1883
Snaží sa vyjadriť názory jednoduchých ľudí. Túžba po vytvorení sociálne spravodlivej spoločnosti. Vplyv veľkej francúzskej revolúcie.
Pre svoje názory musel opustiť Nemecko .
Diela:Ekonomicko-filozofické rukopisy
Svätá rodina
Nemecká ideológia
Bieda filozofie
Charakteristika filozofie:
Jeho filozofiu možno rozdeliť:dialektický materializmus
historický materializmus
Je materialista ,snaží sa aplikovať Heglovu dialektickú teóriu na analýzu sociálnych javov. Prechod kvantitatívnych ..................podnecuje zmenu kvality nazýva – sociálno ekonomické formácie. Statický prechod , dynamický prechod - revolúcia .

· v centre pozornosti stojí človek. Je to konkrétne ľudské indivíduum , začlenené do spoločenských vzťahov , konfliktov. Častokrát je hodnotený aj ako Marxov humanizmus
· ústrednou kategóriou vo vzťahu k človeku je kategória odcudzenia , ku ktorému dochádza v takých spoločenských podmienkach , kedy spoločenské vzťahy , v ktorých sa vzťahy medzi ľuďmi javia ako vzťahy medzi vecami. Ľudské produkty materiálnej a duchovnej podstaty vystupujú proti ľuďom ako cudzia moc. ·vychádza z kritiky Heglovho odcudzenia. Marx tvrdí , že človek sa stáva tým chudobnejší , čím viac bohatstva produkuje. ·človek je v takomto spoločenskom systéme nútený predávať svoju pracovnú silu ako tovar , nerozhoduje o svojej pracovnej činnosti , ktorú predal ako tovar .
·pod jeho vplyvom vznikli viaceré školy. Na myšlienku odcudzenia nadviazali existencionalisti .
·Marx nahradil Boha dejinami , povyšuje ju nad božstvo. Pod vplyvom marxizmu vznikajú školy : napr. Franfurktská – Marcuse , S.Froid , E. From. ANTROPOLOGIZMUS

Filozofia života. FRIEDRICH NIETZSCHE , BERGSON , SCHELER. 2/3 19. storočia , hlavne v Nemecku. Všetko existujúce chápe ako formu prejavu života. Človek ju môže postihnúť len intuíciou Filozofia života je samostatný filozofický prúd. Filozofia je reakciou na industriálny rozvoj spoločnosti , kapitalizmus. FRIEDRICH NIETZSCHE 1844-1900

Charakteristika filozofie:
Široké spektrum , nájdeme prvky scientizmu , naturalizmu , evocionalizmu a hlavne voluntarizmu , Ústrednou kategóriou je kategória vôle. Silný zmysel pre vnímanie kultúry a umenia. Kritika filozofie Schoppenhauera. Otázky , ktoré súvisia s človekom. Jeho tvorbu rozdeľujeme na 3 obdobia:
1. orientácia na umenie a kultúru – ovplyvnené najmä Schopenhauerom. Prevládajú diela , ktoré sú venované antickej literatúre. Diela : Nečasové úvahy .( zrodenie pozemskej kultúry )
2. Pozitivistické obdobie – poznačené a zamerané pozitivizmom , ktorú premieňa do kultu vedy , a tu sa obracia sa proti Schopenhauerovi. Diela:Ľudské príliš ľudské
Radostná veda
3. Silne ovplyvnený východnými kultúrami. Dielo Zarathustra - orientuje pozornosť na orientálnu filozofiu a etiku. Diela:Tak hovoril Zarathustra
Mimo dobra a zla
Vôľa k moci
Vôľa je základom všetkého existujúceho. Vôľa k moci.
Vôľa má svoj cieľ , smeruje k moci , mení sa na množstvo individuálnych vôli , maxím priorít moci .
Ďalším pojmom je život – jediná pravda , ktorej človek podriaďuje svoj materiálny aj duchovný život. Oba pojmy sú chápané ako hybná sila , ( vôľ , život ). Nihilistická koncepcia – akákoľvek viera sa ukazuje ako klam. Poznáme dva druhy nihilizmu.
· pasívny – je znakom slabosti vôle, do popredia vystupuje úsilie o kľud, prejavuje sa v náboženskej podobe
· aktívny - negácia súčasnosti, teda v odstraňovaní toho čo sa už odohralo, má zvýšiť moc tohto života.
Vyzýva k prehodnoteniu všetkých hodnôt a rozlišuje 2 typy morálky , ktoré zodpovedajú 2 ľudským povahám – silné a slabé – morálka pánov a morálka otrokov. Toto prehodnocovania hodnôt je zamerané na prehodnotenie života ako jedinej hodnoty , o ktorej možno hovoriť. Utváranie týchto hodnôt má smerovať k vytvoreniu nadčloveka. Koncepcia nadčloveka Maximálny egoista , individualisticky založený človek , ktorý prekonáva všetky ťažkosti bez problémov. Prejavuje svoju individualitu. Konanie sa vyznačuje maximálnou krutosťou tvrdosťou a dokáže prekračovať všetky hodnoty. Vyznačuje sa maximálnou vôľou k moci , Prototypom bol rímsky cisár – Nero , Caesar , Napoleon. Snaha ovládnuť čo najväčší počet ľudí , človek má byť niečo čo bude prekonané. Obyčajný človek by mal byť prekonaný. Koncepcia večného návratu Akýkoľvek vývoj je opakovaním toho čo tu už bol. Všetko smeruje do minulosti. Vracia sa do nekonečna. Jediné čo možno vytvoriť ako nové je nadčlovek. K nemu má všetko smerovať , je to jediný zmysel celého vývoja .

HENRI BERGSON 1859-1941
Nositeľ Nobelovej ceny .
Diela:Úvahy o bezprostredných dátach vedomia
Hmota a pamäť
Tvorivý vývin
Dva pramene morálky a náboženstva
Myslenie a pohyb
Charakteristika filozofie:
Jeho tvorba je reakciou na povyšovanie vedy a zanedbávanie človeka. Je antidogmatický. Vo svojich gnozeologických názoroch je skôr relativistom , skeptik. Jeho filozofia je intuitivistická. Základom je kategória intuície. Poznanie je založené na intuícii. Veda by mala byť založená na kvalitatívnej rozmanitosti. Cieľom ľudského poznania je rôznorodosť kvalít. Vciťovanie , svet možno pochopiť vciťovaním sa a intuíciou možno k nemu dospieť. Poznanie vychádza z vnútra ako bezprostredný zážitok človeka. Každé vciťovanie má byť vžité , teda musí mať reálny čas - kategória trvania ( v časovom zmysle ). Kategória životný elán – je to nepretržitý tok života , ktorý sa vyznačuje bohatosťou , pestrosťou , kvalitou života. Pre každú kvalitu je vlastný tok trvania.
Koncepcia tvorivého vývinu – Vývin je tvorivý proces v čase , proces , ktorý je neohraničený , neobmedzený a neplatia pre samotný vývin žiadne zákony. Je spontánny a stimulovaný vnútorným impulzom , má vitálny charakter. Vývin sa prejavuje v 2 aspektoch :
- v nezvrátiteľnosti – každý okamih je tým , čo sa už nebude opakovať
- nepredpovedateľný
Prítomnosť je chápaná ako nová kvalita , je povýšená nad minulosť. ONTOLOGICKÉ NÁZORYPredmety , ktoré existujú v priestore a čase nemajú nič spoločné s podstatou , pravou skutočnosťou. Pravá skutočnosť je pre neho čistým poznaním a trvaním v čase. V spise Dva pramene náboženstva rozlišuje :
- Morálka , ktorá vychádza zo zatvorenej duše – čistá morálka
- sféra vychádzajúca z otvorenej duše – oblasť náboženstva. Rozlišuje dve formy existencie ľudského „JA“
1. Človek žije pre druhých , okolie , tomu zodpovedá morálka – sociálna sféra ( práca , rodina )
2. Úvahy , kedy sa človek dostáva hlbším zamyslením k mimosociálnym sféram existencie – prekračuje sociálnu sféru / náboženstvo )
Hovorí o „otvorenej duši“ , tvrdí , že otvorená duša je čisté individualistické , nadempirické , nadsociálne žitie – je stelesnením životného elánu .

NOVOKANTOVSTVO
Kritika a analýza Kantovho diela. Je to najvýznamnejší a najprepracovanejší smer. Nezaraďujeme ho ani k antropologizmu , ani scientizmu je akýmsi premostením. Základná myšlienka , že filozofia sa dotýka nielen vedy , ale aj človeka je akýmsi mostom. 3 základné roviny :
· Navždy skoncovať s metafyzikou a špekulatívnou ontológiou ( pozitivisti )
· centrom týchto úvah nie je len bytie , ale aj konanie , činnosť. ·NOVOKANTOVSTVO predstavuje mnohodimenziálnu filozofiu , zaoberajúca sa nielen otázkami vedy , ale aj etiky .

PRAGMATIZMUS
70.roky 19. storočia
Hlavný predstavitelia:PIERCE , DEWEY , JAMES , SCHILER , ČAPEK
Zasahuje do rožných vied. Pojem odvodený od pragma ( činnosť , konanie). Založená na pragmatickej viere , ktorá má byť výsledkom ľudského snaženia. Vychádza z učenia Kanta. Vychádza aj z empirizmu – Hume , Berkeley. Má náväznosť aj na utilitarizmus ( J.S.MILL). Názor na vedu – prebral prvky pozitivizmu ( Comte , BERGSON). Pragmatizmus je zmesou Európskej filozofie .Hlavným zameraním je riešenie praktických problémov , s ktorými sa človek stretáva. Ústredná kategória je pravda – JAMES tvrdí : všetko je pravdivé potiaľ pokiaľ samotná viera v pravdu je výhodná pre náš život .
Kategória prax - je vlastnosťou myšlienky , duchovná , teoretická činnosť v rámci čistej skúsenosti.
Kategória užitočnosti – nadväzujú na anglický utilitarizmus.
Dobré je len to , čo sa osvedčilo v praxi.


NOVOPOZITIVIZMUS
Vzniká v 20. storočí a pretrváva dodnes. Najvplyvnejší smer a populárny vo vedeckých kruhoch. Forma scientistickej filozofie. Orientuje sa na vedu a poznanie. ( otázky metódy vedy , gnozeologické problémy , vedecké poznanie a pod. Vychádza z logiky a medzi základné východiská patrí objav teórie relativity , objavy v matematika a fyzike . Nadväzuje na pozitivizmus.
Charakteristické črty:
· rieši vzťah významu logického a empirického
· logiku chápe ako prostriedok poznania
· čerpá z NOVOKANTOVSTVA a z francúzskeho konvencionalizmu ( všetky vedecké pojmy sú produktom medzi vedcami , práve vedci formulujú základné vedecké teórie , vhodnosť tejto dohody je určovaná podľa vhodnosti životnej situácie) .
· kritizujú vzťah k životu ( existencionalizmu a fenomenológia )
· nadväzujú na filozofiu. D.HUMA a B. RUSSELA
· snažia sa analyzovať jazyk vedy .
· filozofia sa má výlučne vedou a cieľom je vytvorenie jednotnej vedy. Filozofia nie je vedou , je len prostriedkom objasňovania jednotlivých téz vedy .
· základným problémom je hľadanie metódy a tú vedia v logickej analýze , princípe verifikácie založený na skúsenosti a pod. Hlavný predstavitelia:Viedenský krúžok
- CARNAP
Diela :Logická výstavba sveta
Logická syntax jazyka
Úvod do sémantiky
Ľvov
Viedeň

EXISTENCIONALIZMUS
Filozofia existencie , v centre pozornosti tejto filozofie je ľudská existencia. Rozdelenie
- Podľa krajiny pôvodu rozdeľujeme na nemecký a francúzky
- Podľa toho , či uznávajú Boha alebo nieateistický alebo teistický
Ústredné pojmy – kategórie:
Ţ existencie , hraničnej situácie , ničoty , slobody. existenciu chápu ako prvopríčinu prostredníctvom , ktorej človek vyjadruje svoje bytie. ŢHraničná situácia – človek si uvedomuje sám seba v situácii osamotenia .
Ţ Strach – cez strach človek chápe svoju beznádejnosť. Strach človeku umožňuje pochopiť , že jedinou ľudskou istotou je smrť. Človek chápe absurditu svojho života , ničotnosť. Ničotnosť chápe ako poznanie seba samého a iba keď človek pochopí absurditu života a prestane sa báť smrti stáva sa slobodným
Ţ Sloboda – je prejavom voľby medzi hodnotami a každá voľba dáva spätný zmysel voľbám minulým. Pomocou lásky , odporu si človek uvedomuje , že nie je vo svete sám , a že je schopný vžiť sa do iných. Prekonáva sám seba , dáva zmysel svojho bytia. ŢČlovek – človek to je stred prostredníctvom , ktorého sa všetko uskutočňuje a existuje pre nás.
NEMECKÝ EXISTENCIONALIZMUS

KARL JASPERS 1883-1969
Zakladateľ existencionalizmu
Diela:Všeobecný psychopatológia
Psychológia svetových názorov
Pôvod a zmysel dejín
Otázka viny

OTÁZKA VINY Snaží sa analyzovať otázku viny , na pozadí doby , v ktorej žil. Odsudzuje na prístup kolektívneho posudzovania viny a tvrdí , že každá vina , má byť posudzovaná individuálne ( nie kolektívne ). Poukazuje na 4 pojmy viny
»kriminálnuvšetky zločiny spočívajú v objektívne preukázateľných činoch. Základná inštancia súd ( porušenie zákona)
»politickúzaložená na činoch štátnikov , pričom všetci občania zodpovedajú za to , akú majú vládu. Pričom nie je to vina morálna ani vina kriminálna. Základná inštancia je moc a vôľa víťaza. Z politickej viny je nutné sa zodpovedať za stratu či obmedzovanie politických práv. »morálnutýka sa činov , ktorých sa dopúšťa jednotlivec v oblasti etiky , alebo morálky. Základnou inštanciou je vlastné svedomie , komunikácia medzi blízkymi , priateľmi a pod. »metafyzickútýka sa existujúcej solidarity medzi ľuďmi , Každý človek je spoluzodpovedný za bezprávie , za činy , ktoré sa dejú v bezprostrednom okolí s jeho vedomím. Inštanciou je Boh. Z metafyzickej viny vyplýva premena vedomia vlastného „JA“ pred Bohom. Táto premena môže viesť k počiatkom nového života. FRANCÚZKY EXISTENCIONALIZMUS

JEAN-PAUL SARTRE 1905-1980
Predstaviteľ ateistického prúdu .
Diela:Existencionalizmus je humanizmus
Kategórie:
» ľudská zodpovednosť
» voľba
» subjektivita
» sloboda
» humanizmus
Charakteristické črty:
· Odmieta náboženskú morálku , v nej je pokrytectvo a neúprimnosť. ·Presadzuje osobnostnú , ľudskú morálku , ktorá sa má odraziť v slobodnom a záväznom konaní.
· Ľudské rozhodovanie má súhrnný charakter .
· Voľba predstavuje potvrdzovanie hodnoty , pričom človek si nikdy nemôže zvoliť zlo, pretože ak človek robí , robí hodnotu a nie zlo .
· ľudská zodpovednosť , každý je zodpovedný za svoju voľbu , ak je človek zbabelý , je zodpovedný za túto zbabelosť. Záleží na konaní a voľbe .
· Ústredný pojem voľba : tvrdí , že človek volí , za svoju voľbu nesie zodpovednosť. Ak si človek nevyberie ,vyberie si to , že nevolí. Pri svojej voľbe zohľadňuje aj iných , preto svojou voľbou nesie zodpovednosť za celé ľudstvo , človek si volí svoju morálku , človek je odsúdený voliť , pričom vzdy seba ako hodnotu a iných. · Existencionalizmus nie je ateistický , preto , že sa nezaoberá náboženstvom , ale človekom , je to výlučne ľudský pojem a iba človek rozhoduje o tom či podstata daného úkazu bola božská alebo nie.
SÚČASNÉ FILOZOFICKÉ INICIATÍVY

Dve tendencie:
1. Vychádzajúce z pozitivizmu – ( veda , logika ..)analytický filozofia
2. Vychádzajúce z antropologizmuhermeneutika

FILOZOFICKÁ ANTROPOLÓGA
Vzniká v polovici 20. storočia – rieši všetky otázky človeka. Hlavný predstaviteľ: zakladateľ filozofickej antropológie
MAX SCHELER 1874-1928
Diela:Miesto človeka v kozme
Stupne organického a človek
Charakteristické črty jeho antropológie :
· Vypracovanie syntetického obrazu a ucelenej teórie človeka. Snaha povýšiť človeka cez jeho vzťahy na základe filozofickej kategórii .
· Základnou úlohou je vytvoriť integračnú bázu všetkého poznania
· Toto poznanie má smerovať k univerzálnemu vyjadreniu človeka tzn. čo je človek , ako je možné byť človekom .

Max SCHELER vypracoval štyri stupne usporiadania živej prírody
1. Pocitové pudenie
2. inštinkt
3. asociačná pamäť
4. praktická inteligencia stojaca najvyššie ( povyšuje človeka na pojem človek )
Hlavná kategória DUCH – práve duchom človek prekračuje prírodu. Duch je tým ,, čo je schopné preniknúť do podstaty , duch je odlučiteľný od všetkého vitálneho , prírodného. HELMUTH PLESSNER 1892–1985
Oslavuje kategóriu ducha , ale snaží sa poukázať na spätosť človeka s prírodou. Táto spätosť je práve iracionalita , je to postoj organizmu voči svetu , konanie je možné len na základe koordinácie zmyslového a pohybového. ( senzoriky a motoriky )
Ústrednou kategóriou je excentricita – človek sa môže odosobniť , získať určitý odstup od svojho tela , uvedomovať si sám seba. Práve tým prekračuje to zvieracie

ARNOLD GEHLEN 1904-1976
Snaží sa prekonať kategóriu nedostatočnosti – tvrdí , že podstatnou učenosťou človeka je jeho nedostatočnosť. Človek koná podľa toho čo mu chýba. Človek cíti nie je schopný žiť v prírode , núti ho vytvárať kultúrny svet. Tvorba kultúrneho sveta človeka umožnila žiť v rôznych podmienkach , t.j. nie je viazaný na prírodné podmienky .
Charakteristická črta:
1. Neviazanosť , otvorenosť – človek si sám musí nájsť priestor , vytvoriť kultúrny svet vlastnej existencie. Definuje človek ako nepretržitý proces stavania sa človekom .
2. Pôsobí cez literárnu tvorbu a problémy ekológie. Vychádza z Kanta a jeho apriórnych foriem poznania. HERMENEUTIKA

z Gréčtiny Boh HERMES - Diov syn , bol poslom bohov , sprostredkovateľom medzi bohmi a ľuďmi. Neskôr v kresťanskej teológii , hermeneutika znamenala výklad biblických textov. v právnej vede výklad znenia zákonov , v klasickej filológii výklad starých literárnych pamiatok. Do filozofie sa tento pojem dostal zásluhou Nemca F.
SCHLEIERMACHERA .
- Snaží sa objasňovať a vysvetľovať spôsob objasňovania kultúrnych fenoménov , kultúrnych kontextov , v ktorých človek existuje. -Vyrastala zo snáh o pochopenie samotného textu a objasnenia vzťahu človeka a prírody .
Charakteristické črty:
1. Zameriava sa na meditáciu , protestantská a hermeneutika
2. Snaha o rozumovú rekonštrukciu významovej štruktúry( jazykoveda )
Vplyv hermeneutiky:
Nemecký romantizmus a myšlienka , že cieľom analýzy umeleckej tvorby je pochopenie autora ,ktorý ho písal, sveta , v ktorom vznikal a jeho vnútorných pocitov. Hlavnou úlohou filozofa je preniknúť na základe vlastného zmýšľania do zmýšľania autora. Život poznávame le tým , že ho žijeme , alebo opakovaným prežívaním .

ANALYTICKÁ FILOZOFIA A ETIKA
Hlavný predstaviteľ:
LUDWIG WITTGENSTEIN1889-1951

Diela:Logicko – filozofický traktát

- Venuje sa analýze jazyka vedy a etiky
- Tvrdí , že : „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.“
- Snaží sa hľadať ideálnu štruktúru jazyka
- Základom celej analýzy je logika , preto filozofia má sústreďovať svoju pozornosť na logickú analýzu jazyka vedy .
- Filozofia má byť kritickou analýzou jazyka , pričom dochádza k názoru , že tento jazyk nemožno redukovať len na logiku , predmetom úvah sa stáva každodenné vyjadrovanie .

NOVOTOMIZMUS
Oficiálna filozofia katolíckej cirkvi , ale tvorí súčasť filozofického myslenia. . Zdôvodňovanie katolíckeho svetonázoru .
Nadväzuje na učenie
· z učenia T. AKVINSKÉHO , ovplyvnený encyklikami pápeža LEV XIII. po tom , čo vyhlásil učenie T. AKVINSKÉHO za hlavný smer kresťanského katolíckeho myslenia vo filozofii a teológii .
· z učenia ARISTOTELA - vzťah pravdy a viery. Formujú sa 3 základné prúdy:
1. ovplyvnený Kantom
2. ovplyvnený Marxom
3. ovplyvnený teológiou

Charakteristické črty:
- Filozofia novotomizmu príma rôzne prvky filozofických smerov ( Darwinovej evolučnej teórie.....)
- Odmietanie evolučnej teórie v duchovnom živote človeka .
- Jedinou inštanciou , ktorá môže odpovedať na to čo je človek je náboženstvo .
- Prekračuje pozitivizmus , človek je jediný problémy náboženstva
- Podľa novotomizmu filozofia aj teológia majú rovnakú úlohu – skúmať Boha. ale líšia sa východiskami .
- Teológia vychádza z prvej príčiny sveta teda z Boha a odtiaľ dospieva ku každodenným problémom .Predmetom postihovania Boha ako prvej príčiny je viera .
- Novotomizmus vychádza z učenia Aristotela ( učenia o formách – Formou všetkých foriem je Boh ) , každá formy je činným duchovným princípom .
- Forma človeka je duša je nesmrteľná a formou existujúcich vecí sú myšlienky Boha.
Cez formy vecí poznávame Boha. -Ústrednou kategóriou je : pravda , viera , nádej

TEILHARD DE CHARDIN1881-1955
Autor koncepcie kresťanského evocionalizmu. Kresťanský myslitelia jeho teóriu dlhý čas neprijímali a pokladali za diskutabilnú , pretože sa rozchádzala s biblickým príbehom o stvorení človeka. Teilhardizmus sa stal najvážnejším oponentom novotomizmu .

FENOMENOLOGICKÁ ETIKA
Vznikla v 20. storočí. Hlavný predstaviteľ EDMUND HUSSERL .
V súčasnosti sa uplatňuje pri analýze morálneho vedomia , Smeruje do materiálnej etiky hodnôt , hovorovo axiologická etika ( teória hodnôt ).
Nadväzuje na učenie Maxa Schelera. Formuje sa v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Predstavitelia:
FRANZ BRENTAN1838 - 1917
Zakladateľ axiológie

Diela:
„O pôvode mravného poznania.“
„Psychológia z empirického hľadiska.“
Charakteristické črty:
· Zásadným spôsobom ovplyvňuje etiku hodnôt a fenomenológiu zavedením pojmu intencionálnosť vedomia – koncepcia vedomia .
· Zdôrazňuje , že každý psychický fenomén sa vyznačuje intencionálnou koexistenciou objektu. t.z. naša zameranosť vedomia na objekt. ·BRENTAN intencionálnu existenciu objektu vidí v troch psychických triedach .
I.skupina predstáv
II.naše usudzovanie
III.hodnotenie - do tejto triedy zaraďuje všetky psychické javy od základného pocitu , až po najzložitejšie voľby cieľa , prostriedku aj odmietnutie týchto fenoménov máme v najzákladnejšom pocite ,

- Brentanova etika je odvodená zo súvislostí medzi týmito triedami. V 2. a 3. triede tvrdí , že ide o protiklad. - v 2. triede už vyslovujeme súdy , tak ako je to z pohľadu logiky
-v 3. triede – logika sa dotýka aj 3. triedy , z dvoch protikladných konaní človeka je správny iba jeden , druhy je iba pretvárkou. Dobré je vtedy , ak láska je správna k danému predmetu. Čo je dobro ? naše súdy a hodnotenia aj z pohľadu morálky a etiky hodnôt vedie , vyšší spôsob usudzovania , ktorý nás vedie k naším súdom .
·Celá jeho etika analyzuje problém lásky. Zdrojom morálneho poznania je potom správna láska , ktorá miluje to , čo je lepšie ,
·Etické teórie vychádzajú z hodnôt , ktoré sú založené na emóciách a tieto emócie sa odkrývajú nášmu cíteniu. EDMUND HUSSERL1859 - 1938
Diela:Fenomenológia
Logické skúmania
Charakteristické črty :
Rozdeľuje fenomenológiu na dve skupiny
1.Eidetická fenomenológia
Podstatou je , že dáva novú metódu do fenomenológie založenú na logike a prenáša ju do etických hodnotení.
Vychádza z nejasného chápania cieľov a metód samotného fenomenologického bádania , snaha o redukovanie , vyňať vzťahy hodnoty zo všetkých empirických skúseností , súvislostí a návrat k veciam samý. 2.Transcendentálna fenomenológia
Cez naše vnútro sa dostávame za hranice objektívnej reality. V oblasti etiky badať novokantovstvo , psychologizmu a filozofie svetonázoru. Pojem veci ( objekt ) – materiál , hodnôt , pojem materiál , materiálny , ktorý chápe ako protiklade k formálnej. Samotné materiálne označuje obsahovú určenosť. Etika zdôrazňuje otvorenosť k hodnotám ,ktoré dávajú konkrétnu náplň nášmu konaniu. Jeho etika zdôrazňuje otvorenosť k hodnotám , ktoré dávajú konkrétnu náplň nášmu konaniu , Protiklad ku Kantovi , ktorá zdôrazňoval kategorický imperatív ( povinnosť ) .

MAX SCHELER
Zaraďovaný medzi predstaviteľov etiky materiálnych hodnôt. Dielo:„Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt“
Bol žiakom Husserla. Nepríjma však transcendentálnu fenomenológiu , nadväzuje na Brentana , na problém etiky a hodnôt. Načrtol program celej materiálnej etiky hodnôt. Rozvinul vlastný variant fenomenológie , ktorý aplikuje do viacerých oblastí filozofie , hlavne etika , axiológia , psychológia , estetika , gnozeológia. Podstata je jeho analytická metóda. Dáva skutočného človeka do morálky , náboženstva. Vystupuje ako antropológ. Problém.
· Iracionálnosť vedomia ,
· Základom jeho fenomenologickej metódy je iracionálny akt zameraný na hodnoty , čiže láska , ktorú určuje rozpätie kontaktu človeka s hodnotami. Zdrojom axiologického ( hodnotového ) vedomia sú emocionálne akty osoby. NIKOLAI HARTMANN1882 – 1950
Nadväzuje a systematizuje Schellerovu filozofiu hodnôt. Diela:Etika

Nové cesty ontológie
Charakteristika:Jeden z najvýznamnejších etických prúdov 20. storočia .
· Človek ako osoba je jedinou nositeľkou morálnych hodnôt. Citlivosť na hodnoty zabezpečuje človeku jedinečné pozície v reálnom svet. ·Len človek je schopný morálnych hodnôt. Vykonáva morálne hodnotové akty v nich prekračuje sám seba a tvoria jeho podstatu. K tomuto priraďuje aj schopnosť predvídania a rozvíjania aktivity. ·Existujú dva rozhodujúce momenty , ktoré konštituujú osobu človeka. Obidva sa týkajú hodnôt. 1.naša mravná sloboda realizovať hodnotu
2.hodnota osoby ako nositeľa morálnych hodnôt
· V jeho etike sú otázky týkajúce sa spôsobu bytia hodnôt a možnosti ich poznania .

DISKURZÍVNA ETIKA
Súčasná línia filozoficko – etického myslenia , pretrváva až dodnes.

JURGEN HABERNAS
Dielo:„Diskurzívna etika“ poznámky k programovému základu .
Základné princípy a kategórie diskurzívnej etiky .
· Komunikatívny rozum ako zdroj dobrej voľby- vychádza z etiky Kanta a jeho názorom na morálku , Rozumná vôľa bola jediným zdrojom morálky. Zdrojom dobrej morálnej voľby je náš komunikatívny rozum. Jadrom je analýza komunikácie ako zdroja morálky. Každý účastník komunikácie musí spĺňať a prijať tieto základné požiadavky
1. zrozumiteľnosť
2. pravdivosť
3. hodnovernosť
4. správnosť
· Reflexívne poznanie všeobecne platných zásad diskurzu je chápaný ako komunikácia založená na spomínaných štyroch princípoch. Základnou podmienkou nášho porozumenia je záležitosť našej dohody , ktorá vychádza z diskurzu. Morálne vlastnosti človeka sú výsledkom jeho schopnosti byť účastníkom diskurzu. Základnou podmienkou mravnosti človeka je prijatie podmienok diskurzu + rovnosť a rovnoprávnosť , vzájomný rešpekt , hodnovernosť a úprimnosť ,
· Všeobecná zásada diskurzívnej etiky ako centra morálnej záväznosti. V teoretickom diskurze je možné uplatňovať rôzne druhy induktívnej metódy. V praktickom diskurze je priraďovaný premosťovací princíp. Tento princíp je pomenovaná ako univerzálna zásada argumentácie. Znenie univerzálnej zásady : „ Dostatočnou podmienkou každej platnej normy je , že všetci účastníci diskurzu budú akceptovať priame aj vedľajšie následky vyplývajúce zo spoločného úsilia a uspokojenia každého jednotlivca.“
Schopnosť viesť diskusiu je prejavom morálneho uvedomenia seba samého .

· Kategoričnosť a imperatívnosť maxím konania je formovaní v diskurzívnej etike v procese konsenzuálneho overovania platnosti morálnych noriem. Pravdivosť a správnosť morálnych noriem je potom výsledkom zdôvodňovania v podobe procesu konsenzuálnej tvorby týchto noriem. ·Zdôrazňovanie práve konsenzuálnej jednoty. Konsenz je kritérium overovania pravdy , v ktorom sa komunikuje o tom , čo má byť uznané a uskutočnené ako dobré z hľadiska etiky. Konsenz je antropologickou existecionálnou podmienkou .
·Etický diskurz predstavuje postkonvenčný typ racionality. Samotnú vôľa ku kolektívnemu zodpovednému konaniu považuje za vývojový stupeň morálneho usudzovania. ETIKA ZODPOVEDNOSTI
Dve podoby:
1. HANS JONAS – ekologizujúci smer. 2.KARL APPEL , HABERNAS – Diskurzívna etika

HANS JONAS1903
Dielo::Princíp zodpovednosti“
Východiskom je ontológie je kritický racionalizmus , Existencionalizmus , najmä POPPER. Líši sa o Poppera skepsou k vede, vedeckému poznaniu. Veda sama o sebe ne je schopná zabrániť kolapsu života. Výzva k preformulovaniu etiky na základe princípu zodpovednosti. Nová etika je etika vedecko – technickej civilizácie , ktorá má zohľadňovať súčasné problémy.
Sformuloval tri úlohy:
1. Dôsledky vedecko – technickej zmeny menia podstatu ľudského konania ,
2. Súčasná etika musí zodpovedať týmto novým typom a silám konania .
3. Revidovať etickú teóriu tak , aby zodpovedala požiadavkám súčasnosti. Charakteristické črty:
1. každá etická teória musí vytyčovať rovnako racionálne zdôvodnený princíp. Tento princíp má zaväzovať nielen svedomie človeka ale každú jeho činnosť .
2. tento princíp vidí v zodpovednosti , ktorá sa má podnecovať morálnu vôľu. Mostom medzi abstraktným uvažovaním a konkrétnou činnosťou má byť mravný pocit – pocit zodpovednosti ,

3. Pocit zodpovednosti je zameraný na budúcnosť a je založený na princípe historickosti v etickom myslení. Dôležitá je schopnosť predvídania udalostí. 4.Tento pocit je založený na uvedomení si možností ovplyvňovania udalostí. 5.Na základe tohoto JONAS hovorí o dvoch základných mravných vzťahoch :
- vzťahy medzi rodičmi a deťmi
- vzťahy medzi jednotlivcami a spoločnosťou ( výkonnou mocou )
Pocit zodpovednosti sa stáva súčasťou vysoko rozvinutých spoločností , pretože ho možno porovnať so skúsenosťou , zodpovednosťou , praxou , rodičovskou zodpovednosťou. Zodpovednosť charakterizuje tromi črtami :
stotalitavzdy zodpovedáme za niekoho totálne ( úplne )
skontinuitanemôžeme sa svojvoľne zbaviť zodpovednosti
spohľad do budúcnostipredvídanie , musíme zaujať predvídavý postoj

6. princíp zodpovednosti je charakterizovaný v mravnej cnosti. Strach vzniká z ohrozenia ľudskej civilizácie. Strach má podnietiť príjmanie zodpovedných rozhodnutí. 7. v etike zodpovednosti mimoriadnu hodnotu získava poznanie , lebo umožňuje predvídať dôsledky ľudských poznávacích a technických aktivít. Poznanie je povinné zachovať empirický charakter. 8.Pri formulovaní základného princípu zodpovednosti sa JONAS snaží zbaviť prvku subjektívnosti. Jeho teória akceptuje , že každá etická teória má mať citovú a rozumovú rovinu. Rozum je niečo dané , je zakotvené v našej existencii. Cit je na druhom mieste , aj keď ho považuje za veľmi významný je určujúcim v individuálnej etike. 9.Mravný subjekt je zodpovedný za zachovanie ľudskej existencie a prírody. Pre celé ľudstvo vyplýva povinnosť konať tak , aby existencia ľudstva a prírody bola zachovaná. SÚČASNÁ ANALYTICKÁ MORÁLNA FILOZOFIA

Analytická filozofia je súhrnné označenie pre určitý typ filozofického myslenia 20. storočia, ktorý zastáva názor, že svet môžeme pochopiť vtedy, ak pochopíme jazyk, a filozofické problémy môžeme riešiť ako problémy jazyka. Na úlohu jazyka poukazujú aj iné orientácie v súčasnej filozofii, ktoré však nemožno zaradiť do analytickej filozofie napr.
hermeneutika, štrukturalizmus..
Analytická filozofia sa sústreďuje na logickú a lingvistickú analýzu jazyka, skúma jazykové výrazy z hľadiska ich:
Syntaxe - pravidlá konštruovania výpovedí
Sémantiky - význam, resp. zmysel výpovedí
Pragmatiky - používanie rečových aktov s rozličným zámerom
Morálka je vecou cítenia, názoru. Úsudok ľudského intelektu. Vstupujú tu kultúrny relativisti, ktorí hľadajú tézy, čo kultúra, to iný spôsob morálneho konania. Poznanie, problematika, či je možné, aby sme posudzovali človeka z inej kultúry. Tu vstupujú filozofi, ktorí analyzujú v podobe filozofov lingvistickej podoby jazyka, zameriavajú sa na význam jazyka.
Najznámejší je

WITTGENSTEIN.
Základné črty jeho filozofie:
1. Morálka, etika má zahŕňať aj emotívnu stránku, táto teória sa volá emotivizmus. Považuje etické vyjadrenia za bezvýznamné.
2. Sú chápané ako formy slov, ktoré vôbec nemôžu prezentovať obsah vlastnej mysle. Nemôžu vôbec, ak nie sú schopné korešpondovať. Sú to len slová.
3. Emotivizmus je chápaný a bol inšpirovaný svojim vzťahom k vedeckej (exaktnej) analýze jazyka. Predstavitelia boli presvedčení, že odhalili nedostatok samotnej etiky prostredníctvom analýzy jednotlivých slov. Vyústil do preskriptivizmu (HARE) –črty jeho teórie:
§ Analýza morálneho je prezentovaná a zdôrazňuje logiku a vysoký intelekt.
§ Etické tvrdenia nie sú iba významy emócií, ale imperatívov
§ Základným pojmom je univerzalita. Tento pojem odlišuje etické pojmy od všetkých ďalších príkazov. Ide o myšlienku podľa ktorej každý človek v podobnej situácií k osobe, ktorej je tento pojem určený by mal byť rozhodnutý poslúchnuť.
§Prameňom morálneho myslenia sa stáva aj HUMOVA myšlienka: „Že človek nemôže uvažovať o morálke“. Zástancovia tohto smeru sú intuicionisti – MOOR, ROSS, RICHARD. Tvrdia, že:
- nemôže existovať žiadna morálna pravda
- je potrebné sa zamyslieť, aké riešenie prijať, aby sme tú pravdu odhalili. Úplný znak ústupu objektivity k subjektivite, intuícia dostáva úplné miesto v etike
§ Celá analytická filozofia je ovplyvnená KANTOM (v podobe kritiky, alebo zástancov Kanta). Základná otázka, ktorú preberajú od KANTA je otázka:
- Kantovho zdôrazňovania univerzality morálky
- myšlienka ľudí, ako účelom samých o sebe

V 70.- tých rokoch 20. st. vzniká nový prúd morálnej filozofie kontraktarializmus – najvýznamnejší predstaviteľ JOHN RAWLS, dielo „Teória spravodlivosti“ - 1971
Vypracoval teóriu sociálnej organizácie založenej na myšlienke, o ktorej by sa ľudia rozumní mohli rozhodnúť na základe istých podmienok a uzatvoriť istú dohodu. Títo ľudia by mali spĺňať 3.
základné myšlienky:
1. nestrannosť
2. rovnosť
3. ignorácia vzájomných osobných talentov a slabostí. Táto osoba je potom rovnakých zdrojom morálnych práv a povinností .
Súčasná:
1. Ústup od objektivity, vystupujú nové učenia o cnostiach, rozvíja sa etika cnosti – ústup od objektivity
2. Ústup od samotnej morálky je kladný na dôsledky.
Rozvíja sa konzekvencializmus:
- Pripúšťa, že existuje morálna pravda, ale nezávislá na ľudskom ume, jazyku a môže byť objavená len prostredníctvom rozumného argumentu
- V súčasných verziách konzekvencionalizmu dominuje subjektivizmus a relativizmus

test A1:
- pozitivizmus, etapy vývoja, J.S. Mill
- charakteristika marxizmu
- diskurzivna etika - kategorie
- J.Rawls - Teoria spravodlivosti
- moralna volba v existencionalizme
test A2:
- charakterizuj filozofiu 19-20.stor. - charakterizuj autenticku mravnost v existencionalizme
- diskurzivna etika - kategorie
- Nietche- charakteristika filozofie
- J.Rawls - teoria spravodlivosti.