Rodina, hlavne matka, vedie dieťa ku kresťanskej zbožnosti a mravnosti, zatiaľ čo škola ich vyučuje v slobodných umeniach. Pre učiteľov požadoval vyšší plat i lepšie vzdelanie.

V spise O sposobe štúdia píše, v čom videl ťažisko vzdelania. Bolo to štúdium klasických jazykov (latinčina a gréčtina) ako základný prostriedok k získaniu akéhokoľvek ďalšieho vzdelania. Vyučovanie má byť čo najviac zábavné, zaujímavé a príjemné.

V roku 1529 napísal Erazmus spis O včasnej a slobodnej výchove detí, v ktorom prezentoval svoje novátorské myšlienky pretrvávájúce dodnes. Tvrdí, že vzdelávať by sa mali začať už malé deti, lebo majú veľmi dobrú pamäť, ich duša ešte nie je zaťažená starosťami, majú tvárnu povahu a sú prisposobivé. Deti by sa v tomto útlom veku mali učiť základom čítania, jazyky, mravoučné rozprávania a bájky. Lebo toto možu neskor využiť k doležitejšiemu štúdiu. Je to tiež doležité preto, že keď sa dieťa venuje učeniu, nemá čas na neresti, ktoré by ho kazili.
Erazmus tiež vyjadruje odpor proti akémukoľvek násiliu v učení. Je presvedčený o doležitosti rešpektovania detských záujmov. Zamýšľa sa nad sposobom , akým by s stalo vyučovanie pre deti príťažlivejším. Napr. čo sa týka čítania a písania je treba predísť nechuti nejakým lákadlom. „Formovali do podoby písmen obľúbené pochúťky detí a podnecovali ich tak skutočne zjesť abecedu“(Cipro, M.:Průvodce dějinami výchovy; cit. podľa: Leif- Biancheri: Philosophie de l’éducation. Sv. 3. Delagrave 1966. S. 89-90.). Takýmto sposobom sa aj inak nudné učenie za pomoci schopného učiteľa stalo zaujímavým. Dielo Návod kresťanského manželstva venoval v roku 1526 kráľovnej Kataríne Aragonskej. Pre výchovu dievčat tu doporučoval vhodné remeslá a hlavne prípravu na materstvo.

V dialógu Ciceronovec Erazmus kritizuje scholastický sposob neefektívnej výuky latinského jazyka (kde učiteľ Nozoponus obmedzuje štúdium latinčiny iba na Cicerona, aby nebol pokazený latinský jazyk). Erazmus doporučuje, aby sa žiak hneď po vstupe do školy učil pútavým sposobbom súčasne latinčine aj gréčtine, a to formou rozhovoru, kde poznáva najprv slová a potom veci, aj keď poznanie vecí je doležitejšie. Ústny výcvik má byť doplnený písomnými prekladmi z latinčiny a gréčtiny a samostatnými rečníckymi cvičeniami. Materskú reč je v školách pre určených , tvrdí Erazmus, nutné potlačovať a najlepšie vobec nepripúšťať.
Erazmus súdi, že ľudu prináleží iba náboženstvo a že má vedieť čítať len Bibliu.

ZÁVER
Bezpochyby, Erazmove myšlienky, názory a diela mali a majú veľký prínos pre spoločnosť. Napriek tomu nebol vo svojej dobe dostatočne docenený a umiera nenávidený cirkevnými dogmatikmi takmer ako kacír.