Charakteristika prenatálneho vývinu a správanie novorodenca

Činnosť analyzátorov: opticky vyberajú organizmu svetelné vlnenie, akusticky zvukové. Pojem analyzátor znamená celý pochod vyrovnávania sa živočícha s prostredím, čo má za následok jeho chovanie.
Morfologický vývoj analyzátorov je pri narodení úplne ukončený, ale ich funkcia postupne zjemňuje ich vnútornú stavbu. 1. Najskôr sa vyvíjajú analyzátory telové, pre vnímanie mechanických podnetov, ktoré riadia našu orientáciu v časopriestore. Môžeme rozoznať analyzátor statický (pre polohu tela a končatín ), kožný , a to špecificky tepelný a tlakový, kinestetický (vo svaloch, šľachách a kĺboch ), a tiež interoceptívny (pre pocity vo vnútorných orgánoch ). Najprv dozrieva orgán vestibulárny pre udržiavanie pohybu tela, trupu hlavy a končatín, reguluje svalový tonus a tiež koordináciu pohybov hlavy a očí. U ľudského embrya majú vestibulárne ústroje konečnú štruktúru po dvoch mesiacoch a sú už celkom vyspelé v 6. mesiaci vnútromaternicového vývoja. Kožný analyzátor je základne dôležitý pre celkový rozvoj psychiky. Jeho citlivosť sa týka dotyku, bolesti a tepelných rozdielov. Za orgán kožného analyzátoru sa pokladajú voľné nervové zakončenia, pomocou ktorých vnímame mechanické, termické podnety i pocity bolesti. Kožný analyzátor je úplne vyvinutý u 6- mesačného plodu. Hneď po narodení sa rozvíja bohatý repertoár dotykových reflexov i tepelné rozlišovanie. V prvom týždni je tepelná regulácia ešte veľmi nedokonalá. Po celé novorodenecké obdobie je dieťa chúlostivé. Nedonosené deti je preto nutné vychovávať v inkubátoroch.

Protopatická činnosť je u novorodencov znížená- i bodanie, napr. injekciou, príjma dieťa väčšinou kľudne, ale často reaguje obrannými pohybmi. Čuchový analyzátor slúži na príjmanie a transformáciu chemických energií z diaľky. Po narodení sa vyvíja táto funkcia už na druhý deň. Novorodenci reagujú na zápachy, aké sa vyskytujú v prirodzených situáciách , ďaleko slabšie ako dospelí a väčšinou im nevenujú pozornosť. Aby u nich vyvolali reakciu, museli by byť v 10- krát silnejšej koncentrácii.
Chuťový analyzátor. U cicavcov sa sústreďuje hlavne na jazyku a na podnebí. Chuťové poháriky sa skladajú zo senzomotorických buniek. U človeka sa chuťové bradavky rozvíjajú v treťom embryonálnom mesiaci.
Pozorovatelia zistili mimiku pri odmietaní nepríjemných chutí, kyslých, slaných a horkých, totiž zatváranie očí, kŕčovité grimasy tváre, vylučovanie slín a niekedy aj zvracanie, ale naopak kladnú mimiku pri aplikácii sladkých tekutín. V chutiach rozlišuje dieťa veľmi skoro, už na 4. deň.
Zrakový receptor patrí k najzložitejším telesným ústrojom. Je vlastnosťou každého organizmu, že reaguje nejak na slnečné žiarenie. U opíc a u človeka sú oči posunuté dopredu, takže vnímajú rovnaké zorné pole a umožňujú hĺbkové videnie. Skoro po narodení sa objavujú nepodmienené reflexy na svetelné lúče, obzvlášť obranný reflex viečkový, ktorý sa vyvíja už od 6. prenatálneho mesiaca. K akejsi akomodácii dochádza už po troch dňoch, ale ich funkcia je dlho nedokonalá, asi do štyroch týždňov. Deti často spávajú s jedným okom otvoreným. Ak priblížime predmet k oku, bez dotyku s okom, nevyvoláme u dieťaťa až do dvoch mesiacov mrkanie. K vlastnej fixácii osôb dojde okolo 4. týždňa, okolo 8. i k dlhšiemu pohľadu na predmety. Postup videnia: 1. V prvých desiatich dňoch blúdi a sleduje očami len náhodou, predmety vôbec nefixuje. Videnie je neplánovité, len akoby do prázdna. 2. Až od 11. dňa môže dieťa na okamžik uprieť zrak na predmet a dokonca obráti hlavu smerom k zdroju svetla. Očami predmety nesleduje, lebo ešte nedospelo k ich individuácii. 3. Už je prevedená individuácia (asi 3. týždeň). Novorodenec je schopný sledovať pohybujúci sa svetelný zdroj iba očami, pričom hlava je v kľude. O týždeň neskôr sa dieťa nedíva už len do prázdna, ale jeho pohľad naberá na určitosti. 4. Poslednú fázu, aktívneho hľadania predmetu zrakom, novorodenec nedosahuje. Nemá ešte schopnosť dať svojmu zraku smer a upnúť ho na predmet. Obrazy na sietnici sú zrejme u novorodenca v prvých týždňoch len všeobecné- len svetelné plochy vnímania kontrastu a smeru svetla. Druhým krokom je najdôležitejšia zraková analýza, odlíšenie obrazca od pozadia, teda obrysov. Nedokonalá akomodácia ešte zvyšuje nezreteľnosť obrazov. Novorodenec je mierne ďalekozraký. Jeho oko akoby hľadelo do diaľky. Vzdialené predmety sa mu pravdepodobne zdajú blízke a malé. Ešte dieťa staršie ako jednoročné siaha po mesiaci. Doteraz je sporná otázka, či sa u detí javí od počiatku farebné videnie.
Sluchovo vestibulárne čidlo(analyzátor ) je veľmi zložité. Jeho funkcia je úprava telesnej polohy a príjmanie zvukových vĺn. Už druhý týždeň môže novorodenec počuť zvuky hlasnejšie a dlhšie trvajúce, ale ešte na ne nereaguje. K sluchovej dominante, k pozornosti k zvukovému vnemu, dochádza až po štyroch týždňoch. K reflexu hlavy a očí na stranu zvuku dochádza až na konci tretieho mesiaca.
Zhrnutie informácií o analyzátoroch po dvoch mesiacoch života: Ku koncu dvoch mesiacov príjma novorodenec všetky dojmy o pôsobení vonkajšieho sveta, mechanické i chemické, blízke i vzdialené, takže získal už úplný základ ľudskej psychiky. Tieto dojmy sú síce neurčité a väčšinou pasívne, ale umožňujú, aby dieťa ovládalo všetky hlavné činnosti spojené s pokrmovou dominantou, ktorá je u neho najdôležitejším znakom chovania. PODMIENENÉ REFLEXY NOVORODENCA

Mozgová kôra práve narodeného dieťaťa je zhruba stavebne dohotovená. Početné nepodmienené reflexy dávajú možnosť, aby na nich boli vybudované reflexy podmienené. Podmienené reflexy sa nevytvoria naraz rovnako u všetkých analyzátorov. V prvých týždňoch sú podmienené reflexy veľmi jednoduché. Až v polovici druhého mesiaca sa môže vypracovávať diferenciácia. Až do konca prvého mesiaca sú podmienené podnety málo výrazné a labilné. Už v druhom mesiaci je však priebeh vypracovania reflexov pomerne rýchly. Výchovou sa nervová činnosť zdokonaľuje a psychický život obohacuje. Postup možnosti vypracovať podmienený reflex u rôznych analyzátorov je celkom v súhlase s vytváraním dráh v ústrednom nervstve a s dobudovaním stavby kôrových vrstiev. Pomalé rozvíjanie podmienených reflexov je však iba zdanlivé, lebo takmer celodenný spánok nedáva dieťaťu dosť podnetov. I obyčajné podnety sú však pre nevyspelú mozgovú kôru silné, takže dieťa zrejme unavujú a spolupôsobia pri predlžovaní fyziologického spánku. Rozvoj podmienených reflexov, ktorý sa týka ku koncu obdobia všetkých analyzátorov, podstatne mení chovanie dieťaťa. Výskum podmienených reflexov je neoddeliteľný od skúmania motoriky. Z obidvoch funkcií nervovej sústavy, spojovacej aj analytickej, prevláda v novorodeneckom období funkcia spojovacia: akýkoľvek podnet pôsobiaci súčasne s podnetom vyvolávajúcim niektorý nepodmienený reflex (pokrmový, obranný alebo iný) začne vyvolávať rovnakú odpoveď. Napr. zmena polohy podmieňuje sacie pohyby, neskoršie už prichystávanie fľašky podmieňuje pokrmový reflex. Inou zvláštnosťou novorodencov je, že komplexný podnet nevytvára podmienené reflexy naraz, ale v istej postupnosti: najprv sa objavuje reflex polohový a zvukový, potom reflex zrakový a neskôr kožný. Pretože nepodmienené reflexy nie sú u všetkých novorodencov rovnako výrazné, neprebieha ani vytváranie nepodmienených spojov u detí rovnakým spôsobom. Bolo tým potvrdené, že človek sa ako individualita už rodí. Zároveň je však prevedený dokaz, že prostredie a zvlášť výchova, začínajú formovať každú ľudskú osobnosť už v dobe novorodeneckej, takže toto obdobie pripravuje konečný útvar ľudskej osobnosti. Spánok je teda ústredným zamestnaním novorodenca.

Z ostatných účelných činností je to pokrmová dominanta. Dôležité pre budúcu formáciu osobnosti sú mimovoľné pohyby, hlavne končatín. V rozvoji reakcií má povahotvorný význam emočný výraz (napr. krik ). Všetky činnosti sú spočiatku veľmi primitívne. Až na konci novorodenectva, v ôsmom týždni, je chovanie už zreteľnejšie rozvinuté, dochádza k rozlišovaniu spánku, bdenia a všetkých aktivít. Spontánne činnosti začínajú naberať povahu experimentácie.