Sokrates, Platon, Aristoteles

Sokrates
- narodil sa v atenach,jeho otec bol sochar,mama porodna baba.
- za svoje nazory bol obvineny z bezboznosti a kazenia mladeze.po sude ho odsudili na smrt.jeho ziaci mu chceli pomoct utiect ale nesuhlasil, nechcel pripustit svoju prehru.
- jeho heslo: “viem, ze nic neviem”. Rozpraval sa s hocijakym obcanom ktory s nim chcel hovorit
- cielom bolo naucit kriticky mysliet a vytvarat si vlastne nazory
- snazil sa dokazat ze neeistuje rovnaky nazor a rovnake chapanie pojmov
- ponuka vsetobecne platnu zasadu: Cnost = Poznanie

Platon
- narodil sa v aristokratickej rodine v atenach
- stal sa Sokratovym ziakom, bol svedkom jeho smrti
- zalozil v Atenach filozoficku skolu, akademiu ktora sa povazuje za prvu europsku universitu
- vacsinu diel napisal vo forme dialogov, vychodiskom jeho ucenia bolo UCENIE O IDEALOCH. Myslel ze okrem sveta vnimatelneho zmyslami je aj svet idei.
- dusa ma tri zakladne cnosti: MUDROST, STATOCNOST A UMIERNENOST, pricom tieto vlastnosti niesu v rovnovahe
- diela: Protagoras (cnost je vedomost, ktora sa da naucit) Gorgias ( zamyslenie sa nad niekolkymi moralnymi otazkami)

Aristoteles
- sa stal ziakom Platonovej Akademie
- na pozvanie krala Filipa II. Odisiel do Macedonska, kde sa stal vychovavatelom Alexandra Velkeho. Neskor sa vratil do aten a zalozil novu filozoficku skolu
- bol odsudeny z bezboznosti na trest smrti no nezachoval sa ako sokrates ale usiel...nedovolil aby druhykrat spachali hriech voci filozofovi
- jeho prace mozno rozdelit na: logicke, prirodno-filozoficke spisy, eticke, socialne prace
- rozdelil filozofiu na dve casti: TEORETICKU,kam zaradil fyziku, matematiku a metafyziku a PRAKTICKU, kam zaradil etiku, politiku, ekonomiu, a poetiku.
- Je zakladatelom logiky.sam ju vsak nepovazoval za vedu, ale len za nastroj rozvijania ostatnych vied.
- METAFYZIKA : kladol si otazku co je pricinou pohybov vo svete a odpoved nachadzal v PRVOM HYBATELOVI, ktory bol pociatkom vsetke, v bohu.
- FYZIKA: bol presvedceny, ze vsetky telesa nasho sveta sa skladaju zo 4 prvkov: zem, voda, ohen a vzduch. Prve 2 su tazke smeruju smerom dole, druhe su lahke pohybuju sa smerom nadol.
- UCENIE O DUSI: dusu nadraduje and telo. Rozlysuje 3 druhy duse: vegetativna,kotra riadi vyzivovacie funkcieorganizmy, rastkliny, zivocicha, druhou je zmyslova, ktoru rastliny nemaju a ktora umoznuje vnimanie, citenie,..
a tretia je rozumova,ktoru ma iba clovek
- rozum spaja s dusou
- podla neho je konecnym cielom dobro,spaja ho s dobrom statu, hoci dobro statu predsa len stavia vyssie
- cnost je schopnost rozpoznat, co je dobrea podla toho riadit svoje rozhodnutia. Rozdeluje ju na eticku (stedros5,pokojnost) a dianoeticku (rozumnost,umenie)
- UCENIE O STATE: vladu posudzuje podla toho ci maju na zreteli vseobecny prospech.spreneveruje sa tomu tyrania (despotick a vlada jednotlivca), oligarchia (vlada malej skupiny ktora presad zuje zaujmy majetncyh) a demokracia (sebecka vlada vacsiny pozostavajucej z chudobnych vrstiev)
-otroctvo a dalsie druhy spolnerovnosti poklada za prirodzene. rovnopravne postavenie vladne iba medzi slobodnymi muzmi.

Stredoveka filozofia
Zakladne prvky stred. Filoz.:
- stredoveke myslenie sa rozvija na pozadi nabozenskej viery
- filozofia sa rozvija aj na pozadi antiky stred.myslenie sa deli na dve obdobia:
- patristika-nazov je odvodeny od latinskeho slova pater-otec v tomto pripade ide o cirkevnych otcov
- naj.predstavitel Aurelius Augustinus, podla neho pravdu nemozno najst mimo cloveka, len vo svojom vnutri clovek moze najst odpovede na svoje otazky.

Zameriava sa na etiku a moralku za najvyssiu cnost povazujelasku k bohu
- dielo VYNANIE a O BOZOM STATE.
- scholastika -ako novy fil.smer sa zacala rozvijat okolo r800.

Zakladne spory tohto obdobia:
1, spor medzi filozofmi a teologmi, islo o vymedzenie hranic medzi filozofiou a teologiou (boh---dokazovanie)
2, spor o univerzalie,co boli vsetobecne pojmy, podla nominalistov su tieto pojmy len nejake skupiny znakov, ktore su nasimi vytvormi, podla realistov su tieto pojmy realne

Arabska fil.-ucenci vlastne sprostredkovali stredovekej europe aristotelovo ucenie Zidovska fil.-Maimonides-chcel zjednotit vieru a filozofiu
Vrcholan scholastika:vznikali tzv.zobrave rady (frantiskani) i rady zamerane na obranu proti kacirskym hnutiam (dominikani)

Tomas Akvinsky
- odkazy na boziu existenciu zhrnul v bodoch kde predpoklada existenciu prvotneho hybatela—Boh
- zlo podla neho neexistuje, tvori ho len nedostatok dobra
- clovek je spojenim duse a latky.po smrti sa dusa od tela oddeli a pretoze jenehmotna je aj nesmrtelna
- jeho ucenie dostalo nazov tomizmus a stalo sa zakladom k atolickej teologie a filozofie

Odsudenie aristotelizmu-r 1277 odsudil parizsky biskup Aristotelovo ucenie a zakazal artitickej fakulte zaoberat sa teologickymi otazkami
J.D.Scotus zastava nazor, ze nase rpirodzene vedenie je iste len vtedz ak sa moze opierat o zmyslve poznanie Occam-vyznamne su jeho tri myslienky o 3 principoch:
1, princip vsemohucnosti-Boh mohol vsetky veci na zaklades vojej vsemohucnosti stvorit aj inak
2, princip protirecenia-boh netvori veci co by si protirecili
3, princip ekonomie-to najjednoduchsie riesenie je spravne, cize treba sa snazit prijat take vysvetlenie, ktore pouziva menej pojmov.