Medzi jeho najvýznamnejšie filozofické práce patria: Filozofia, Rozum a existencia, O pravde, Úvod do filozofie, Otázka viny a iné.
Kladie si základnú otázku svojho filozofovania – ako adekvátne porozumieť bytiu, odmieta však akékoľvek spredmetňujúce vymedzenie bytia. Uvedomiť si ho môžeme len ako určitú hranicu.
Jaspers k problematike bytia pristupuje tak, že môžeme povedať, že nadväzuje na dánskeho filozofa S. Kierkegaarda v tom zmyle, že tvrdí: Existencia je to, čo sa má k sebe a v tom k svojej transcendencii. (K. Jaspers: Filozofia. Matica slovenská, 1968, s. 15) Pod trandcendenciou rozumie Jaspers absolútne bytie, ktoré existuje mimo neho a ktoré je uchopené existenciálnou skúsenosťou.

Jaspersova filozofia existencie zvlášť zdôrazňuje uvedomenie si seba samého cez
a u t e n t i c k o s ť a n e a u t e n t i c k o s ť
nášho bytia prostredníctvom sebatvorenia. Existenciu považuje za uskutočnený prelom do bytia sveta a osvetľovanie existencie chápe ako sebareflexiu tohto prelomu. Existencia je možnosť byť (sme možnosťami) – možnosť voliť: nájsť samého seba.

M. Heidegger
Nemecký filozof Martin Heidegger (1889 - 1976) patrí k najväčším flozofické-mysliteľským osobnostiam 20. storočia. V jeho "prípravnom" období možno vidieť relatívne jasné kontúry vyzrievania dominantných problémov jeho filozofie. Ide o problematiku bytia, času a dejín.
Heideggerova najvýznamnejšia filozofická práca Bytie a čas otvára jeho druhé fenomenologicko-existenciálne obdobie. Z jeho ďalších prác spomeniem Kant a problémy metafyziky, Čo je metafyzika, O podstate pravdy a List o humanizme.
Postuluje človeka ako ontologický princíp zahrnutý do kladenia otázky o podstate bytia. V tejto súvislosti ako zásadný filozofický novotvar vystupuje pojem pobytu (Da-sein). K otázke o bytí Heidegger píše:

...učinit průhledným jisté jsoucno - totiž to, které se táže - v jeho bytí. Kladení této otázky je jakožto modus bytí, jistého jsoucna samo bytostne určeno tím, po čem se ptá - totiž bytím. Toto jsoucno, kterým my sami každý jsme a které má mimo jiné bytostnou možnost tázat se, postihujeme terminologicky jako pobyt. (M. Heidegger: Bytí a čas. Praha, Oikoymenh 1996, s. 23)
Týmto pojmom nahrádza mnohoznačne nefunkčný a skompromitovaný pojem ľudského bytia. Nechce dospieť k nejakým definíciám, ale chce ho skúmať v rámci každodenného života. Pobyt = ľudské bytie nie je predmet, vec, nie je stály, deje sa. Ďalej hovorí, že bytie nemá charakter žiadneho súcna, ale bytie je vždy bytím istého súcna, bytie je
.. to, co určuje jsoucno jako jsoucí, to, vzhledem k čemu již vždy jsoucnu rozumíme, ať už je pojednáváme jakkoliv. Bytí jsoucna " není " samo žádné jsoucno. (M.