Heidegger: Bytí a čas. Praha, Oikoymenh 1996, s. 21)
Heidegger rozlišuje a u t e n t i c k ý a n e a u t e n t i c k ý modus bytia ľudskej bytosti. Neautentickému modu bytia zodpovedá sféra každodennosti. Subjektom každodennosti sú "druhí" ako kolektívna anonymita, tento možno označiť neosobným "sa". Avšak druhí nie je konkrétny druhý. Podľa Heideggera "každý je druhým a nikto nie je sám sebou".

Vo vzťahu k fundamentálnej ontológii sa skúmania musia zamerať na konečnosť ľudského života. Je potrebné začať analýzou fenoménu života, ktorou je každodennosť. Vymedzenie každodennosti existenciálom das Man – neosobné sa, neautentická bytosť – odkrýva sféru priemernosti a všednosti. Človek v tejto neosobnej sfére rezignuje ako individualita, zbavuje sa zodpovednosti za svoj život, je súčasťou anonymnej masy.
Prechod z neautentickej do autentickej sféry nie je jednoduchým. Vyžaduje od človeka odhodlanosť, schopnosť stretnúť sa so sebou samým v hraničných situáciách. Nejde o to, uvedomiť si, čo nás čaká, ale čomu sa nemožno vyhnúť. Každý by si mal uvedomiť ako podstatne ovplyvňuje hraničná situácia jeho samého, ako ho formuje. J. P. Sartre

Francúzsky filozof, spisovateľ a publicista Jean Paul Sartre (1905 - 1980) vnáša viaceré nové podnety do existenciálneho typu filozofovania. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do troch základných období:
1. fenomenologicko-existenciálne - snaha o špecifikovanie transcendentálneho ega
2. existenciálno-marxistická orientácia – práca Kritika dialektického rozumu
3. obdobie nových filozofických, ale i politicko-spoločenských motívov
Je autorom mnohých filozofických prác - Bytie a ničota, Existencializmus je humanizmus, populárnych literárnych diel – romány Hnus a Múr.
Jeho filozofovanie je charakteristické tvrdením: existencia predchádza esenciu (podstatu), čim naznačuje, že vo filozofii je potrebné vychádzať zo subjektivity. Tvrdenie, že existencia prechádza podstatu značí, že človek JE inak než veci a túto diferenciu je možné vidieť práve na vzťahu existencie a podstaty. Ak by som mala parafrázovať Sartra, moja existencia spočíva v mojich činoch a okrem nich nie je daná ničím iným.
Človek v jednom z jeho základných vymedzení je "odsúdený na slobodu" a na svojich pleciach nesie ťarchu celého sveta. Sloboda je podľa Sartra existencia človeka ako človeka, veci nie sú slobodné. Absolútna sloboda je forma dvoch možných základných významov:
1. buď si existencia chce zachovať svoju zvláštnu povahu, a tak zostať bytím-pre-seba
2. alebo chce svoju existenciu spojiť s bytím osebe.