Prvý význam je a u t e n t i c k ý spôsob existencie. N e a u t e n t i c k ý spôsob existencie je druhá modalita a rodí sa z túžby človeka stať sa bohom, teda chcieť realizovať neuskutočniteľné, spojiť absolútne prázdne so slobodným bytím pre seba. Je to akási úniková cesta pred tiažou existencie, neustálej voľby slobody a zodpovednosti. Návrat od neautentického k autentickému spôsobu existencie nie je jednoduchý. Uskutočňuje sa v momente neúspechu stať sa bohom. Človek je, dá sa povedať, zrazený späť do svojej slobody.

Sartrovo reflektovanie týchto rozporov je ďalej spojené s chápaním časovosti ľudského bytia. Až časovosť môže totiž dať plný zmysel postulátu, že ľudské bytie nie je, čím je, a je, čím nie je. (J. P. Sartre: Slova. Praha 1992)
Z môjho prekladu tejto teórie mi je jasné, že ide hlavne o to, aby sa človek počas trvania svojej existencie zbytočne nezaoberal snažením sa dosiahnuť niečo, čo je od začiatku viditeľne nad jeho vlastné sily. Takto to vidím, nie som odborník, to nie, ale " žijem s otvorenými očami a s nastraženými ušami". Možno aj preto viem, že ak niekto nemá predpoklady na uskutočnenie tej či onej veci, nemal by sa do toho strmhlav púšťať. Tým ale vonkoncom nechcem tvrdiť, že treba sedieť v kúte so založenými rukami. Práve naopak, každý by mal vynaložiť maximálne pozitívne úsilie pri riešení všetkých problémov, pri jednotlivých rozhodovaniach, aby si potom mohol v kľude v duchu povedať, že ani na okamih sa nesnažil o niečo, čo bolo vopred nedosiahnuteľné. Vtedy aj prípadný neúspech nie je ani totálnym zlyhaním, ani hanbou, ale je prijatý s hrdosťou. S. Kierkegaard

Mimoriadne účinné, aj keď s odstupom času, bolo dielo Sorena Kierkegaarda (1813 - 1855), otca existencializmu. Vo svojom filozofickom vystúpení spojil základné črty antropologických tendencií 19. storočia: odmietnutie racionalistických filozofických systémov, kritiku historizmu a naturalizmu, no predovšetkým fakt, že jeho filozofia vychádzala a stavala na a u t e n t i c k e j existenciálnej skúsenosti, na podchytení najintímnejšej subjektivity človeka.