Filozofia existencie
Vznik tohto filozofického smeru bol "vyprovokovaný" udalosťami zo začiatku 20. storočia. Existencializmus reflektuje stratu ilúzií a rozpad hodnôt po I. a II. svetovej vojne, ktoré sa v najvyhranenejšej podobe prejavili v Nemecku. Človek bol nástrojom politickej mašinérie, strácal sa sám sebe napriek tomu, že sa snažil porozumieť vlastnej existencii. Svet vnímal ako sieť, nezachytával jeho význam.
Existencialisti tvrdia, že mnohí ľudia sa domnievajú a veria, že najskôr je podstata a potom existencia, pričom takýto prístup je podľa ich názoru náboženského pôvodu.

Existencializmus nepredstavuje jednoliaty smer, no i napriek tomu spoločnou črtou existencialistického prístupu je chápanie ľudskej osobnosti ako izolovanej, osamelej bytosti bojujúcej s iracionálnymi silami sveta.
Snahou existencializmu je postihnutie "pravého ľudského bytia". Človek má dve možnosti. Po prvé, môže odhliadnuť od svojej osobnej individuálnej subjektivity a zamerať sa na to, čo dané, objektívna reflexia je pre existencialistov bez hodnoty.
Po druhé, v existencializme sa človek môže chápať tiež ako možnosť. V tejto subjektívnej reflexii ide o vlastné JA, o osobné, individuálne subjektívne bytie, ktoré sa nazýva existenciou. Tá nie je nikdy definitívna, neustále sa projektuje.

Tento smer je aj v súčasnosti stále schopný tvorivo iniciovať filozofické myslenie s dôrazom na problém ľudskej subjektivity. Človek je a kým bude, to si volí sám na základe vlastných rozhodnutí, taktiež so svojimi problémami sa vyrovnáva sám. Život sa postupne formuje, nie je dopredu daný. Jediné, čo je dané: SME. Existencializmus sa zaoberá tým, ako naplniť ľudskú existenciu. Jeho predstavitelia presvetľujú jej problémy, hraničné situácie, ako smrť, utrpenie, vina, sloboda a i. Filozofia existencie nepredstavuje súborne ucelený filozofický smer, ktorý by bol vnútorne statický a konzistentný. Možno ju členiť podľa viacerých klasifikačných kritérií. Najznámejšia je sartrovská klasifikácia, ktorá rozlišuje:
a)náboženský (napr. K. Jaspers) a
b)ateistický (napr. M. Heidegger) variant.
K. Jaspers
Počiatky existenciálneho typu filozofovania sú späté s menom nemeckého mysliteľa Karla Jaspersa (1883 - 1969). Nemal profesionálne filozofické vzdelanie, študoval právo, medicínu a psychiatriu.