Girondisti si boli istí nástupom parlamentnej opozície v Anglicku, preto 1.2. vypovedali Anglicku vojnu. Pitt nemal silnú armádu, preto všetky štáty na pevnine podplácal. V marci už preto boli v koalícií Anglicko, Rakúsko, Prusko, Rusko, Španielsko, Holandsko, nemecké kniežatstvá, Sardínia, Piemont, Neapol.
Prusko chcelo Alsasko, Lotrinsko.
Rakúsko chcelo Flander, Artois, Pikardie až po Somme, Bavorsko.
Anglicko chcelo Dunkerque pre jeho strategickú polohu.
Na stranu Rakúska prešiel generál Dumouriez (velil armáde operujúcej v Belgicku), zradca republiky. Ľavý breh Rýna obsadili Prusi. Do Francúzska vstúpili cudzie armády. Rakúšania chceli poslať svoje vojská na Paríž. 10.3.1793 radikálni montagnardi presadili výnimočné zákony a zriadili Revolučný tribunál ako politický súdny dvor. Týmto krokom sa obmedzili ľudské práva. Proti jeho rozhodnutiu sa nedalo odvolať. Začala sa vlna zatýkania. Príkaz znel:
Zatknúť všetkých podozrivých, medzi nimi všetkých cudzincov zo štátov, ktoré viedli vojnu
s Francúzskom, a osoby, ktoré odmietali prísahu revolúcii. Emigrantov vyhlásili za mŕtvych. Majetok odsúdených pripadol štátu.
Tu skončilo riadne súdnictvo. 6.4.1793 bol Konventom založený Výbor pre verejné blaho a odovzdal mu výkonnú moc. Zahraničné veci v ňom spravovali Danton a Barére. Hrôzovláda Výboru trvala 2 roky a skončila pádom a popravou diktátorsky vládnuceho Robespierra. Porážky vo vojne donútili girondistov premýšľať o začatí rokovaní, prípadne kapituláciou. Jakobíni o tom nechceli ani počuť. Požadovali zreorganizovanie armády. Jakobín Danton bol ale tiež za umiernený prístup.
Apríl 1793 – Konvent vyhlasuje dekrét, že sa odmieta starať do záležitostí ostatných štátov. Robespierre začal žiadať trest smrti pre každého, kto predloží návrh na mierové jednania
s nepriateľom. Samozrejme Konvent nebol taký naivný, aby tento zákon prijal v takejto forme, takže Danton urobil menšiu opravu: „...s nepriateľom, ktorý odmietne uznať zvrchovanosť ľudu“.
Povstanie z 31.mája – 2.júna 1793 zvrhlo nadvládu girondistov v Konvente a položilo základ jakobínskej diktatúry.

 Jakobínska diktatúra po 9.thermidoru

Bola podporovaná strednou buržoáziou a opierala sa o obyčajných ľudí. Namiesto Lebruna (minister zahraničných vecí) bol menovaný Desforges. Lebrun bol uväznený.