storočie), kde sa záujmy buržoázie uskutočňovali prevažne parlamentom.

 Prečo došlo ku kríze francúzskej diplomacie alebo ako to bolo pred rokom 1789

V druhej polovici XVIII. storočia bola francúzska diplomacia založená hlavne na francúzsko-rakúskom spolku z roku 1756, kedy sa francúzsky následník trónu (Ľudovít XVI.) zosobášil s rak. princeznou. Za 7-ročnej vojny (r.1756-1763) Francúzsko dodávalo Rakúsku veľké množstvo vojska a peňazí, čo bolo dôsledkom oslabenia moci štátu. Rakúsko si z Francúzska urobilo nástroj svojej mocenskej politiky. Táto politika Ľudovíta XVI. prispela nakoniec i k prehre Francúzska v 7-ročnej vojne, stratilo Kanadu a iné kolónie. Nebol to len rakúsky spolok, ktorý ovplyvnil francúzsku diplomaciu, ale i spolok so Španielskom, ktorí spolu bojovali proti koloniálnej nadvláde Anglicka. Bola to zmluva založená skôr na rodinnom základe z titulu bourbonovskej dynastie. Francúzsko sa vôbec nepokúšalo o export do Španielska, čo štátu opäť sťažilo situáciu. Tak, či tak stavalo Francúzsko na piedestál boj s Anglickom o kolónie (ak by to nebolo o kolónie, tak by si Francúzsko určite našlo niečo iné, veď rivalita medzi týmito štátmi tu bola vždy a siaha už do dávnej minulosti).
Je treba spomenúť, že francúzskej diplomacií sa podaril jeden krok, ktorý podporil buržoáziu. Bola to obchodná zmluva s Ruskom z r.1787, a tak bol Francúzsku zaistený obchod s mnohými ruskými prístavmi v Čiernom mori. Obchodovali teda s Egyptom až Indiou. Bol to bohužiaľ len jediný úspech. Neskoršie roky prispeli znovu k otrasu. Francúzsko odmietlo splniť spojenecké záväzky voči Holandsku, s ktorým podpísalo r.1785 zmluvu proti Anglicku a Prusku. R.1787 totiž do Holandska vtrhlo pruské vojsko a Francúzsko odmietlo poskytnúť pomoc. Vďaka tomu sa Holandsko podriadilo anglickému a pruskému vplyvu.
R.1788 Anglicko, Prusko a Holandsko uzavreli trojspolok, vojenský pakt, proti Rusku, Francúzsku a Rakúsku. Tak sa stalo, že trojspolok podporovaný Švédskom a Tureckom bol najsilnejším v Európe v predvečer francúzskej revolúcie. Proti nemu teda stáli jednotlivé spolky Rakúsko-Rusko, Francúzsko-Rakúsko-Španielsko.
Buržoázia sa domnievala, že vzťahy medzi štátmi nemajú byť považované za vzťahy medzi panovníkmi ako to bolo doteraz, ale majú to byť vzťahy medzi národmi.