Jedna správa riadila vzťahy k štátom v západnej a strednej Európe a v Amerike, druhá vzťahy so štátmi východoeurópskymi, juhoeurópskymi a škandinávskymi. Okrem toho boli i pomocné oddelenia. Kráľ chcel na zhromaždení generálnych stavov riešiť finančnú krízu, do ktorej sa dostal štát. Zhromaždenie otvoril vo versailleskom zámku Ľudovít XVI. Bankár Jacques Necker, minister financií, podal správu o hospodárskej situácii krajiny. Presne o 6 týždňov, 17.6.1789, sa tretí stav (tiers etat) vyhlásil za Národné zhromaždenie – „Assemblée“ (ďalej len NZ) na podnet Emmanuela Josepha Sieyésa. Tento návrh na vyhlásenie NZ bol pri hlasovaní prijatý pomerom 490 ku 90 hlasom. Tretí stav rozhodol bezprostredne po utvorení NZ o všeobecnom odmietnutí absolutistického daňového systému. Vyhlásil, že dane sa odteraz môžu vyberať len so súhlasom NZ. Táto požiadavka rovnosti pred právom, t.j. zrušenie daňových privilégií šľachty a kléru, prispela k zrúteniu ancien régime. Panovník dal zatvoriť rokovaciu miestnosť tretieho stavu, preto 20.6.1789 poslanci prešli do tzv. Loptovej siene a prisahali, že sa nerozídu, kým neprijmú ústavu. Text prísahy v Loptovej sieni:
„Národné zhromaždenie sa v súlade so svojím poslaním prijať ústavu kráľovstva, obnoviť verejný poriadok a zabezpečiť skutočné princípy monarchie uznieslo, že mu nič nemôže zabrániť, aby pokračovalo v rokovaní, kdekoľvek ho budú nútiť rokovať. Ďalej si je vedomé, že všade tam, kde sa zhromaždia jeho členovia, je Národné zhromaždenie.. M.Bailly: Pre tajomníkov a pre seba žiadam, aby sme prví mohli zložiť prísahu. Urobíme to hneď s týmto znením: ,Prisaháme, že z Národného zhromaždenia neodídeme a budeme sa zhromažďovať všade, kde si to okolnosti vynútia, kým sa neutvorí ústava kráľovstva spočívajúca na pevných základoch‘.“
Loptová sieň bola pomenovaná podľa miesta rokovania (Jeu de Paume) vo versaillskom zámku.
Francúzsky kráľ Ľudovít XVI. 23.6.1789 pred Národným zhromaždením vyhlásil, že ani jeden kráľ nespravil pre národ toľko ako on. Rozhodnutia a návrhy NZ sa nemôžu stať zákonom bez jeho výslovného potvrdenia. Keď prikázal NZ, aby sa rozišlo, vyslovil poslanec tretieho stavu gróf Mirabeau známu vetu, ktorou NZ odmietlo rešpektovať kráľov príkaz: „Povedzte tým, ktorí vás poslali, že sme tu z vôle ľudu a inak ako bajonetmi nás stadeto nedostanete.“ Mirabeau potom navrhol, aby NZ vydalo vyhlásenie, že jeho členovia sú nedotknuteľní a ktokoľvek, „kto by vztiahol ruku na niektorého poslanca, je zradca a nečestný človek hodný smrti.“ Očakávalo sa totiž, že kráľ dá v noci časť poslancov pozatýkať.