Anton Srholec

Starý muž. Zaujali ma však jeho stále živé a veselé oči. Aj po všetkých prežitých útrapách si v nich zachoval akési šibalské ohníčky. Šibal napriek tomu, že je to duchovný otec. Kňaz vysvätený samotným pápežom. Kňaz, ktorý konečne sa nebojí priznať, že verí na druhý svet. Na strážnych anjelov. Okolo neho určite stáli. Veď prežiť aj niekoľko ročnú drinu v uránových baniach nieje jednoduché.

Zvláštny. Napriek tomu, že tvrdí, že muž patrí k žene a človek má patriť k skupine, našiel zvláštnu radosť v samote. Sám, zatvorený v cele, bez pera a papiera, uväznený len so svojimi myšlienkami, vedel sa tešiť sa svojimi strážnymi anjelmi.

Sám seba radí k jednoduchým ľuďom, napriek tomu, že je vzdelaný a ovláda niekoľko cudzích jazykov. Celý život ťažko pracoval, ale ani v starobe nenecháva zaháľať ani svoje ruky, ani myseľ a hlavne dobré a všetkým bez rozdielu pomáhajúce srdce.

Viem že dodnes sa nebojí chytiť do ruky lopatu a rýľ. Myseľ nemôže nechať zaháľať, pretože robiť vlastne manažéra a vedieť organizovať niekoľko desiatok ľudí, vyžaduje jasné myslenie.

A prečo všetkým bez rozdielu pomáhajúce srdce? V jeho dome pre bezdomovcov žijú aj rómovia, aj muži, aj ženy. Nikoho neodsúdil, každému sa snaží pomôcť. Pomáha nielen tým, že dodá jedlo, teplo, strechu nad hlavou, ale svojou múdrosťou pomáha všetkým stáť na nohách a orientovať sa v živote.
Je to človek so srdcom, v ktorom má nezmiernú lásku ku všetkým. Prirovnanie ,,MATKA TEREZA V NOHAVICIACH“ si skutočne zaslúži.