Vlastná koncepcia
Pri formulovaní tejto koncepcie budem vychádzať z myšlienkových prínosov S. Grofa, C. G. Junga a tiež z koncepcií Teilharda a Capru, spomenutých vyššie.
Jung vstúpil do sveta psychológie a filozofie s prevratnou myšlienkou, že existuje oblasť nášho psychična, neprístupná nášmu vedomiu. Túto oblasť nazval nevedomím a väčšinu svojho života zasvätil jej skúmaniu. Zistil, že v tomto nevedomí existujú určité matrice, pravzory, ktoré majú všetci ľudia spoločné a na ktoré môžeme ukázať spätne cez ich prejavy vo vedomí. Tieto pravzory nazval archetypmi a ich prejavy vo vedomí projekciami. Ten istý archetyp sa môže v nespočetnom množstve vedomí zobraziť, naprojektovať, nespočetným množstvom spôsobov.

Grof, stavajúc na práci Jungovej, počas jeho dlhoročnej praxe psychadelických sedení zaznamenal množstvo výpovedí účastníkov, popisujúcich stavy, kedy prestali chápať čas a priestor vo forme, ako ich vnímali dovtedy, prežívanie seba samých pociťovali diametrálne odlišne od čohokoľvek zažitého predtým a do vedomia im vstupovali poznatky a obrazy, ktorých pôvod nepoznali. Napriek tomu mnohé črty týchto výpovedí boli spoločné a na ich základe bolo možné, opierajúc sa o Jungovu teóriu archetypov, zostaviť akúsi mapu priestoru prístupnému zmenenému vedomiu človeka. Mnohí z týchto účastníkov popisovali stavy, kedy boli niečím iným – atómom, rastlinou, živočíchom, planétou, galaxiou alebo celým kozmom. To istým spôsobom potvrdzuje Teilhardovu myšlienku prítomnosti „zavinutého“ vedomia vo všetkom, lebo ak by vo všetkých týchto entitách toto vedomie nebolo, zrejme by sa naň človek nebol schopný napojiť. Tak si teda pre jasnejšiu predstavu celku zhrňme fakty:
- všetky entity univerza disponujú určitým druhom vedomia, reflektovaného nimi samými alebo inými entitami
- hmota neexistuje, je len inou formou energie
- všetko vo vesmíre sa riadi vyšším princípom a zmysluplne niekam smeruje
- tento princíp je inteligibilný, teda sám seba si vedomý
- každá časť celku univerza ovplyvňuje všetky ostatné časti a zároveň je nimi všetkými ovplyvňovaná.

Na základe týchto faktov posuniem teraz mechanizmus archetypu a jeho projekcií na ontologickú úroveň a pokúsim sa ukázať zmysluplnosť tejto analógie. Práve vďaka nej je totiž podľa mňa možné zodpovedať otázku o individuálnom prínose časti pre celok, spomenutú vyššie. Ak si teda predstavíme daný inteligibilný princíp ako matricu, utvárajúcu celé univerzum, ako jeho univerzálny archetyp, je každá entita, cez ktorú sa tento archetyp projektuje do sveta, nevyhnutným predpokladom pre plnohodnotné dianie sa tohto princípu v realite. Takže prínosom každej jednej jednotlivosti je spôsob, akým sa tento princíp cez ňu zobrazí. Môžeme si to tiež predstaviť ako skladanie obrazu v televízore.

Jeden signál vchádza do troch rôznych žiaroviek, každá vyžiari na obrazovku iný monochromatický obraz a výslednicou je zložený obraz hrajúci všetkými farbami. Tak isto vchádza jeden tvorivý princíp do jednotlivostí tohto sveta, každá z nich ho zobrazí na svoj spôsob a výslednicou je realita nášho univerza. A ak ešte vezmeme v úvahu jednotné smerovanie celého vesmíru k vyššiemu naplneniu, toto by nebolo možné bez prispetia každej jednej jednotlivosti zúčastnenej na tomto procese. To platí samozrejme v najvyššej miere u entít schopných reflexie, teda v našich podmienkach na nás, ľudí. Tým smerujem k čínskemu chápaniu sveta, v ktorom „nevychádza harmonická spolupráca všetkých bytostí z príkazov nejakej nadradenej autority, ktorá je mimo nich, ale zo skutočnosti, že všetky sú súčasťou istej hierarchie celkov, tvoriacich vesmírny model, a to, čo poslúchajú, sú vnútorné príkazy ich vlastnej prirodzenosti.“(11) Takže každý z nás môže prispieť k úspešné-mu zavŕšeniu vesmíru pochopením svojej úlohy a svojho miesta v ňom. Ako povedal múdry starec v Alchymistovi: „Duša sveta sa živí ľudským šťastím. ... Naplniť svoj O-sobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“(12)

Záver
Preto nakoniec považujem holistický prístup ku svetu za prínosný a dobrý. Len cezeň človek zistí, čo všetko sa spojí, aby jemu pomohlo splniť sny a sebe samému tým ves-mírny princíp pomôže k finálnemu naplneniu v Teilhardovskom bode Omega.