Determinizmus je filozofická kategória a vyjadruje určitý špecifický moment každého pohybu, a to nezáleží či ide o prírodné procesy, o spoločenské dianie alebo aj o myslenie. Hovoríme, že determinizmus vyjadruje špecifickú formu vzájomnej súvislosti medzi vecami a procesmi. Determinizmus je slovo latinského pôvodu a označuje sa ním taký vzťah medzi procesmi, medzi javmi, keď jeden pohyb alebo dej nevyhnutne vyvoláva celkom určitý iný proces. Celá prírodoveda pracuje s deterministickými vzťahmi, t.j. pracuje s príčinno-účinkovými vzťahmi. Prírodné zákony sú väčšinou slovným alebo matematickým vyjadrením príčinno-účinných vzťahov. Z toho vyplýva, že determinizmus nie je iba filozofická kategória pretože s týmto pojmom pracujú tak prírodné ako aj spoločenské vedy. Keď máme na zreteli determinizmus ako moment pohybu tak nemôže ísť o nič inšie ako o to, kedy tento pohyb vznikol, z čoho vznikol, v akých podmienkach, čo ho vyvolalo, čo ho stimuluje a kam smeruje. Je tam aj otázka vďaka čomu s daný smer zachováva, v akých podmienkach sa zachováva a v akých podmienkach končí, prípadne sa zmení na pohyb inej povahy. Determinizmus ako moment pohybu nemožno chápať inak len ako určitú formu súvislostí vzájomnej podmienenosti. Keď chceme pochopiť prírodné a spoločenské dianie, tak nám pomáha determinizmus tým , že upozorňuje na to, že nič nevzniká z ničoho, na holom mieste. Každý nový jav, každý nový proces vzniká premenou iného procesu a vzniká na základe určitých podmienok: zmenená konštelácia predchádzajúcich podmienok a to tým , že do týchto podmienok zasiahnu nové faktory.
Princíp determinizmu upozorňuje, že na svete niet izolovaných vecí, javov, procesov, že procesy a javy sú navzájom pospájané rozmanitými väzbami a tým sa aj vzájomne ovplyvňujú. To znamená, že ani jeden proces, jav nemožno chápať a vysvetľovať izolovane, ale len so zreteľom na podmienky, v ktorých vznikol, v ktorých existuje a ktoré v rozličnej miere určujú(determinujú) jeho existenciu.
Veda, najmä klasická fizyka objavila mnohé špecifické formy determinácie prírodných javov a dokázala tieto javy aj presne kvantitatívne vyjadriť ako pevné prírodné zákonitosti. Zároveň odhalila, že determinácia javov je aj v prírode dialektická= čo je v jednej relácii príčinou, v inej vystupuje ako účinok. Každý jav je dôsledkom mnohých príčin nerovnakého významu, nerovnakého dosahu, ktoré pôsobia prostredníctvom systémových a štruktúrnych väzieb. Dialektický systémový determinizmus má v každej forme pohybu svoje osobitosti, svoje špecifiká.
Dejinný determinizmus je rovnako ako determinizmus vôbec, momentom pohybu, len tu ide o momenty jedinej osobitej formy pohybu, a to spoločenského pohybu. Dejinný determinizmus je teda momentom vývinu ľudskej spoločnosti, a teda o dejinnom determinizme hovoríme len vo vzťahu k ľudskej spoločnosti. To znamená, že máme do činenia s historickým javom, a to historickým javom v dvojakom zmysle: v objektívnom zmysle máme na mysli stránku spoločenského pohybu, stránku, ktorá sa menila a vyvíjala súčasne so spoločnosťou. V subjektívnom zmysle, to znamená na akej intelektuálnej úrovni si ľudstvo uvedomovalo tento dejinný determinizmus, ako si ho osvojovalo a ako pristupovalo k jeho poznaniu, ako dokázalo získané poznatky využiť vo svojej dejinno-tvornej činnosti. Špecifikum dejinného determinizmu na rozdiel od determinizmu prírodného: oba druhy majú spoločné to, čo môžeme o determinizme povedať vo všeobecnej charakteristike. Teda sú momentom pohybu, vyjadrujú postupnosť procesov a vyjadrujú podmienky vzniku a existencie javov. Ale sú aj rozdiely, ktoré vyplývajú z rozdielnej povahy prírodných a spoločenských procesov. Základný rozdiel je v tom, že spoločenský pohyb je pohybom spoločenského človek ako dejinno-tvorného subjektu, ktorý koná zámerne, kladie si ciele, o niečo usiluje, niečo chce dosiahnuť.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie