Teória ako pojem sa používa vo viacerých významoch. Môžeme použiť na označenie viacerých významov niektorých vedných disciplínach(teória poľa, teória relativity, teória umenia…). Pojem teória sa používa na označenie osobitného úseku problému v rámci jednej vednej disciplíny. Zaužíval sa taký význam, že keď hovoríme o teórii, tak je to zdôvodnená , nejaký úsek ktorý je teoreticky vyjasnený, ale aj dokázaný v praxi. To čo nie je dokázané v praxi, tam sa používa pojem hypotéza. Teda je to myšlienka, ktorá nie je celkom overená a keď sa dokáže v praxi, tak sa hypotéza stáva teóriou. Často sa používa pojem teória aj na označenie nevedeckých domnienok.(Malthusova populačná teória- Malthus dokazoval prečo je na svete chudoba). Vedeckú teóriu možno overiť, verifikovať najmä v prírodných a technických vedách, no len v spoločenských vedách je toto overenie oveľa zložitejšie. Pod metódou rozumieme spôsob, návod, postup aký platí pri získavaní nových poznatkov o určitom študovanom predmete. Tento postup vždy závisí od povahy skúmaného javu a závisí aj od úrovne doterajších poznatkov o tomto jave. V tomto zmysle tvorí metóda jednotu s teóriou. Lebo každá teória je výsledkom uplatnenia určitého postupu a zároveň každá teória rozpracúva sebe a svojmu predmetu primerané spôsoby ako overovať, ako získavať nové poznatky. Ak teória nemá v potrebnej miere rozpracovanú metodológiu, nemá fakticky nástroje na overenie svojich tvrdení a následkom toho sa môže spochybniť jej vedeckosť. Zároveň tým možno povedať, že nemá prepracované možnosti svojho ďalšieho rozvoja. Každá vedecká metóda musí byť v súlade s vnútornými zákonitosťami poznávacieho procesu, logického myslenia lebo inak nie je vedecká.

Metódy vedeckého poznávania
- môžu byť formalizované postupy ktoré vznikali v rámci formálnej logiky. Cieľom týchto postupov je získať vedecké fakty, overovať ich, klasifikovať. Medzi ne môžeme zaradiť: pozorovanie, meranie, experiment
Pozorovanie je zvláštny druh zmyslového vnímania, ale je to vnímanie účelné, zámerné a plánovité. Zároveň predpokladá sústredenosť na celkom určitý vybraný a spomedzi ostatných izolovaný jav. Toto pozorovanie môže byť bezprostredné(pomocou zmyslov) alebo sprostredkovane(pomocou rôznych často veľmi zložitých prístrojov). Medzi podmienky správneho pozorovania patrí presnosť- snaha maximálne vylúčiť chyby, podrobnosť- pozorovanie musí byť systematické a výsledky treba podľa určitých pravidiel zaznamenávať a toto pozorovanie sa musí sústrediť na podstatné znaky a vlastnosti. Tu hrá veľkú úlohu myšlienkový experiment- nemôže nahradiť experiment faktický, no môže urobiť mnoho pre jeho priebeh. Výsledkom faktického experimentu sú empirické údaje. Sú to namerané veličiny, hodnoty, parametre a s nimi spojené zmeny v skúmanom objekte. Tieto výsledky je potrebné interpretovať a na základe porovnania s východiskovou teóriou vysvetliť. Toto sa inak považuje za druhotnú interpretáciu. Experimenty sa klasicky podľa skúmaného objektu, či je fyzikálny, biologický… ale aj v rámci jedného vedného odvetvia možno uskutočniť podrobnejšiu klasifikáciu. (najmenšou časticou je quark- je to len myšlienkový experiment, pretože nie je fyzicky možné ho napr. chytiť do ruky). Objekty experimentálneho skúmania sú také, že prv než prikročíme k reálnemu experimentovaniu je treba celý postup premyslieť. To znamená, že myšlienkový experiment predchádza faktickému experimentu. V tomto myšlienkovom experimente vymedzíme ideálne podmienky v akých bude experiment prebiehať, teda ako bude ten skúmaný objekt v myšlienke sprístupnený.