Najvýznamnejšie z upanišády sú 2 filozofické myšlienky. Učením o spojení átmanu /individuálna duša/ s brahnou /svetovou dušou, ktorá spočíva sama v sebe/ vznikla forma prevteľovania duše podľa zákona karmy /mystická sila, ktorá podmieňuje osud živej bytosti/. Ukončenie prevteľovania zabezpečuje dharma.

1. tisícročie pred naším letopočtom – vedské obdobie- v ňom bohovia stelesňovali prírodné sily a javy. Uskutočňovali sa rituáli cez kňazov brahmani. Ďalší vývojový stupeň bol brahmanizmus – rozdeľoval spoločnosť na varny /vesty, kasty/. Existovali 4 kasty:
- brahmani- kňazi
- kšatrijovia- vojenská elita, vodcovia kmeňov
- vaišjovia- roľníci, remeselníci
- šudrovia- najnižšia kasta, k ním priraďujeme páriov príslušníkov najnižšej kasty, ktoré nemali žiadne práva

4. až 6. storočie n.l. – HINDUIZMUS- v Indii sa začal šíriť islam a tí, ktorí ho neprijali sa začali označovať ako „hindú“.

Medzi filozofické smery opierajúce sa o vedu patrí:
- mínansa- prameň poznania- sväté knihy
- védanta- chápanie vzťahu medzi dušou a bohom
- njája- venuje sa gnozeologickým otázkam
- vaišešika- klása atomistickú kozmológiu
- sankhja- uznáva hmotný a duchovný princíp
- joga- telesné a duchovné cvičenia, ktoré vedú k čistote

Filozofické smery odmietajúce tradíciu:
- čarváka- uznáva iba hmotu
- džinizmus- kladie dôraz na etiku
- budhizmus- 5.storočie p.n.l., učí, že zlu sa nemá brániť násilím, učí trpezlivosti. Predstaviteľom je Budha, ktorý učí o nirvane- stav pokoja, oslobodenia sa od všetkého čo prináša bolesť, odpútania sa od vonkajšieho sveta a myslenia. Je rozšírený v Indii, Cejbóne, Barme, Tibete, Číne, Japonsku.

Filozofia v Číne- zakladateľ konfucianizmu – Kchang-Čohiou – vytvoril pojem mravného správania sa nezávislého do rituálov.

Následník Meng Kche- tvrdil, že ľudský život je podradený nebeskej vôli. Človek je od narodenia dobrý.

- taoizmus- zakladateľ Lao-c /Starý Majster/. Tao je večný a nemenný začiatok všetkého.
- mohizmus- zakladateľ Muo-c- zameral sa na praktickú stránku života aúžitok človeka, princíp všeobecnej lásky.

Grécka filozofia má 4 obdobia:
1. rané /kozmologické/ obdobie- filozofi- Herakleitos, Pytagorovci, Empedokley, Anaxcigoras, Demokritos, Parmenides, Anaximenes, Anaximandeos. Zaoberá sa prírodovednou problematikou. Otázku sveta chápe materialisticky a naturalisticky.
2. klasické obdobie- filozofi- sofisti- Sokrates, Platón, Aristoteles, Protagoras,Gorgias. V popredí záujmu je problém človeka. Človek je mierou všetkých vecí. Vyúsťuje do metafyziky.
3. helenistické obdobie- malo tri prúdy: epekureizmus, stoicizmus, skepticizmus
4. úpadok filozofie v období mystickom