História filozofie

Filozofia sa zaoberá otázkami bytia, pravdy, dobra, slobody, poznania, hodnotenia. Utvára sa ako pojmové poznanie na rozdiel od mýtického myslenia.
Mýtus je jeden z prvých spôsobov, ktorým človek vyjadroval svoj vzťah k svetu. Sú to príbehy bohov, sveta, človeka, o morálnych pravidlách a usporiadaní všetkých vecí, ktoré sa zachovávajú tradíciou.
Filozofia má pôvod v antickom Grécku
-v predsokratovskom období sa sústreďovala na prírodu
-u sofistov a Sokrata na človeka
-v klasickom období u Platóna a Aristotela na metafyziku
-materialistickú ––––––- reprezentoval Demokritos
-v helenistickom období sa filozofia sústreďovala na človeka ako jednotlivca. V tomto období už silneli náboženské a mystické tendencie.
-v stredoveku sa filozofické myslenie vyvíjalo na pozadí náboženskej viery v zjavenie. Filozofické pravdy boli podraďované teologickým pravdám.
Druhy: renesančná filozofia – náboženstvo, človek, boh = vzťahy
novoveká filozofia – 17. storočie, sústreďovala sa na metódy vedeckého poznania, objavujú sa úvahy o postavení a slobode človeka ako občana
osvietenská filozofia – 18. storočie, záujem sa sústreďoval na spoločenskú problematiku a na liberalistické chápanie človeka ako svojbytného individua
klasický idealizmus
poklasické obdobie – 19. storočie, fylozofia je v úzadí, v popredí veda. Utvára sa scientistická orientácia filozofie a protiscientistická orientácia filozofie, t.j. prúdy orienované antropologicky
moderná filozofia – 20 storočie

Zdroje poznania

1. senzualistické poznanie- je založené na zmyslových orgánoch
2. empirické poznanie- je založené na skúsenosti

Nástroje poznania

1.  formálna logika – má inštrumentálny význam, učí správne argumentovať a pomáha pri analýze filozofických problémov
2. dialektika – metóda na vedenie rozhovoru. Prezentuje, že svet je v pohybe, vývine, zmenách. Opakom je metafyzika, podľa ktorej je svet stály, bez zmien.

Filozofia skúma svet v jeho celistvosti z hľadiska vzájomných súvislosti, podmienenosti a pôsobenia jeho určujúcich stránok. Zaoberá sa špeciálnymi vedami.
Špeciálne vedy môžeme rozdeliť:
reálne – prírodné /fyzika, chémia, biológia/
- kultúrne /spoločenské, duchovné/
- socialno-ekonomické
formálne- /matematika, formálna logika/
Reálne vedy sú vždy empirické, t.j. ich opis a výklad je overiteľný a tematický redukované obmedzené. Filozofia ich nepoužíva.

Filozofiu charakterizujú tieto znaky
1. predmet skúmania
2. pojmový aparát
3. skúmanie predmetu z určitého pohľadu
4. skúmanie predmetu vlastnými metódami

Filozofia má aj ďalšie znaky, ktoré ju charakterizujú ako vedu základnú, univerzálnu, rozumovú, kritickú.