KULTÚRA

- je pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásno. Kultúra je maximum bytia človeka alebo spoločnosti: človek nemôže byť viac než kultúrnym človekom a spoločnosť nemôže byť viac než kult. spoločenstvom. Podstatou bytia kultúry je inscendencia čiže sebaprehlbovanie sa človeka. Maximom kultúrneho bytia človeka je uplatňovanie všetkých jeho schopností pri premene zla na dobro a ošklivého na krásno.

Difúzia kultúry: proces, pri ktorom kultúrne elementy spoločnosti (inštitúcie, technické invencie, prípadne celá kultúra) prechádzajú do inej spoločnosti difúziou, t.j. rozptylom z jedného alebo viacerých centier podobne ako sa šíria rôzne látky vo fyzikálnochemickom prostredí.
Kultúrna difúzia sa vždy spája s migráciou populácií, a to v smere buď od centra, alebo do centra pôvodnej východiskovej kultúry.

Kultúrna revolúcia – celospoločenský proces kvalitat. premeny kutltúry istej spoločnosti.

Rozdelenie kultúry:
- praveká – prvá, najdlhšia, najmenej známa, predhistorická (bez písomných dokladov) epocha vo vývoji kultúry, ktorá bola spätá s prvotnopospolnou spoloč., v ktorej človek prechádzal od zberačstva potravy k lovectvu a menil sa postupne na pastiera, poľnohosp. a remeselníka. Najstaršie nálezy pozostatkov kultúry dnešného človeka typu homo sapiens pochádzajú z doby pred 40. tis. rokov. Na pravekú kultúru naväzuje kultúra staroveká.
- staroveká – dlhá epocha vo vývine svetovej kultúry, ktorá je pretváraním zla na dobro a ošklivého na krásne v podmienkach vzniku a rozvoja najstarších otrokárskych spoločností. Tieto civilizácie boli od seba miestne neraz také vzdialené, že sa ich kultúry vyvíjali nezávisle od seba. Teritoriálne a časovo blízke civilizácie sa naopak ovplyvňovali alebo dokonca vytvárali spoločné kultúrne oblasti, ako napr. antická kultúra.
- stredoveká – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v období stredoveku, čiže zhruba v časovom intervale 5. stor. – 15. stor. Predchádza kultúre novovekej.
- renesančná – jej rozhodujúcou tendenciou je prechod od teocentrického k antropocentrickému chápaniu sveta. Jej osobitosť spočíva v tom, že sa charakterizuje ako kult. humanistická, čím sa myslí jej celkové zameranie, jej vlastný svetonázor orientovaný na problémy slobodného a všestranného rozvoja osobnosti.
- novoveká – zahrňuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, vedu...
- súčasná

Štruktúra kultúry a hierarchia hodnôt
Problémy filozofie kultúry a teórie hodnôt môžu byť úspešne riešené iba za predpokladu rešpektovania jej vnútornej väzby a rovnako pri rešpektovaní väzby kultúry a hodnôt.
Je nesporné to, že používanie hodnôt nemôže byť subjektívne a iný typ konfrontácie s hodnotou, okrem jej celostne osobnostného prežitku neexistuje. Z toho však nevyplýva, že preto, aby bol hodnotový predmet objektívne uchopený je treba vylúčiť vedomie hodnoty z pojmu tohto predmetu. „Registrovať“, prežiť, skúsiť hodnotu bez prítomnosti týchto vzťahov nie je možné; to však neznamená, že hodnotový predmet pochopíme správne, pokiaľ ho budeme skúmať ako predmet zbavený všetkých hodnôt.
Hodnotový systém určuje výber prostriedkov uspokojovania potrieb a záujmov, určuje preferencie úsilia a snáh.
Všetky tieto pojmy sú charakteristikami subjektu a jeho vzťahu k objektu, to znamená, že majú zmysel iba v systéme subjektívnych kategórií.
Pri odpovedi na otázku „čo je to kultúra?“ nevystačíme s kategóriami, ktoré popisujú jej príčinne dôsledkové vzťahy k ne-kultúre, Ale naopak je nutné sa opierať o také kategórie, ktoré pomôžu odhaliť zmysel a význam kultúry, jej vzťah k subjektu a k jeho účelnej činnosti.

Práca a kultúra
Všeobecne sa uznáva, že kultúra je to, čo je vytvorené rukami, srdcom a rozumom človeka a čo činí človeka človekom. Kultúra je výsledkom a produktom ľudskej činnosti, praxe, ľudskej práce.