referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Juraj
Streda, 24. apríla 2024
Moc, kultúra a civilizácia
Dátum pridania: 15.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: escadka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 433
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
CIVILIZÁCIA

- je úroveň spoločenského vývoja, ktorú dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických ... a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divoštvu a barbarstvu.
V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civil. Amazonská, civil. Čínska, španielska... V anglosaskej antropológii sa v tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre.

Názory na civilizáciu:
- encyklopedisti – protiklad barbarstva a feudalizmu.
- osvietenstvo francúzska – civil. je výsledok technického, duchovného, umeleckého, morálneho a spoločenského pokroku, slovom historického pokroku. V predhistórii a u prírodných národov (divochov, barbarov) sa nedá hovoriť o histórii a teda ani o civilizácii
- Tylor, E. B. (anglický antropológ a etnograf, rozpracoval teóriu kultúrnej konvergencie) – civilizácia je kultúra. Nasleduje po etape divošstva a barbarstva.
- Toynbee, A. J. (anglický historik, filozof dejín a sociológ; stúpenec teórie spoločenských cyklov) – jednotka historického skúmania, ktorá je relatívne sebestačná a viac menej zrozumiteľná oddelene od zvyšku dejín. Zaoberať sa civilizáciou namiesto národmi je prax, ktorú považujú za samozrejmú orientalisti, historici staroveku, archeológovia a antropológovia. Rozkrájať civilizáciu na kusy a označiť ich nálepkou „národ“ je príznačné pre bádateľov v oblasti moderných západných dejín. Až do zač. 18. stor. sa klasické diela západných historikov venovali celým dejinám záp. kresťanstva alebo dokonca úplným dejinám sveta od jeho stvorenia až po jeho posledný súd.
- 18. stor. – civil. je spoločnosť osvietenského racionalizmu a technickej vyspelosti v protiklade k primitívnym, barbarským spoločnostiam. Civil. je buď to isté, čo kultúra, alebo je to úroveň technicky a s ňou súvisiacej materiálnej kultúry.

Oblasť kultúrna - časovo a územne určený celok spojený s centrami najstarších civilizácii – Mezopotámiou, starým Egyptom, Indiou a Čínou, Európou, prípadne prvými alebo vplyvnými civilizáciami, ktoré vznikli na danom území a ich kultúrami.
Nejeden kultúrny okruh si zachoval od doby svojho vzniku až dodnes napriek prijímaním podnetov z iných kultúr. Okruhov značnú vývojovú súvislosť a samostatnosť (napr. čínsky kultúrny okruh, európsky k.o.), iné zanikli (etruský k.o.), prestali sa vyvíjať alebo boli potlačené výbojnejšími kultúrami (kult. Okruhy vytvárané predoklumbovskými civilizáciami na americkom kontinente.)
Civilizácia môže fungovať len v rámci konkrétneho komplexu prírodných a sociálnych podmienok, ktoré majú dynamické, ale konečné parametre. Takýmito parametrami je veľkosť disponibilného priestoru na planéte a počet individuí, ktoré ju tvoria. Civilizácia je vždy diskrétnou jednotkou s určitými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami prírodného prostredia, objemom a štruktúrou užívanej a vyrábanej energie, štruktúrou iných súčasných výrobných síl, objemom a štruktúrou komunikačných prostriedkov... Druhý komplex parametrov sa týka sociálnej štruktúry, ktorá je v určitom štádiu vývoja spätá so spôsobmi výroby, teda formou vlastníctva, s triedami organizačných a riadiacich systémov.

Budúcnosť zemských civilizácií
Niektorí vedci sa pridržiavajú hypotéz, že zemská civilizácia bude mať relatívne krátky technický život v rozmedzí desiatok alebo stoviek tisíc rokov, maximálne niekoľko miliónov rokov, a že zanikne nutnou samovraždou ľudstva. Podľa druhej hypotézy je technický rozvoj ľudstva obmedzený len kozmologickými faktormi, jeho genetický potenciál je zatiaľ veľký a civilizácia môže existovať ešte miliardu rokov, pokiaľ sa zachovajú v Slnečnej sústave stabilné podmienky. Tretia hypotéza hovorí o možnej nesmrteľnosti ľudstva za predpokladu, že po dosiahnutí určitých hraníc vyčerpania zdrojov bude možné sa premiestniť do iných oblastí kozmu, kde je týchto zdrojov dostatok a kde budú existovať i patričné životné podmienky. Súčasťou tejto hypotézy je predstava o vzájomnej pomoci medzi rôznymi kozmickými civilizáciami. (M. Soukup, 1984)

KULTÚRA A CIVILIZÁCIA

Bežne pod kultúrou a civilizáciou rozumieme súhrn materiálnych a duchovných hodnôt či produktov, vytvorených v priebehu doterajších ľudských dejín, alebo nimi označujeme všetko to, čo vytvoril človek, na rozdiel od toho, čo vytvorila príroda.
V každom prípade pod kultúrou a civilizáciou rozumieme celý priestor ľudskej činnosti, chápeme ich ako najvlastnejší plod, prejav tejto činnosti, označujeme nimi obsah i formu ľudského prieniku do prírodnej i spoločenskej reality. Kultúra i civilizácia predstavujú prostriedky i plody pretvárania, humanizácie obklopujúceho nás sveta, prejav bytostných síl človeka, jeho sebarealizácie ako spoločenskej bytosti. (J. Bodnár, 1986)
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: Sociálna psychológia, Prof. J. Boroš, 2001, Kultura a hodnoty, N.Z. Čavčavadze, 1986, Strategie rozvoje zemské civilizace, M. Soukup, 1984, Kultúra a spoločnosť, Autorský kolektív, 1986
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.