Myslím, teda som

Človek odpradávna túžil poznať odpovede na otázky, o ktorých si myslel, že sú zložité. Evolúciou, výskumom a v neposlednom rade chcením sa mu podarilo dosiahnuť mnoho vytýčených cieľov, medzi iným aj tieto odpovede. Podarilo sa to predovšetkým ľuďom, ktorí svoju prácu robili s uvedomením, s nadšením, no neraz sa vyskytli aj náhody pri obrovských objavoch. Takým sa snažím byť…

Nikdy som sa nesnažil vziať si za vzor osobnosť, stále sa snažím vo svojom živote vziať si z každého, len to čo sa mi na ňom páči. Nemôžem povedať, že si beriem len to čo je dobré, pretože pojem „dobré“ je podľa mňa veľmi relatívny. A tak zbieram vlastnosti ostatných ľudí, predovšetkým tých, ktorí sú v mojej blízkosti. Na ich základe vytváram vlastnosti vlastné, ktorými však oplýva určite viac ľudí. Vraví sa že každý človek na svete je jedinečný. Podľa mňa je to pravda, ja to chápem ako súhrn síce spočetného množstva ľudských vlastností, no v nespočetnom množstve kombinácií. Nechať sa ovplyvňovať rôznymi filozofiami sa nechávam len do tej miery, akú uznám v danom momente za vhodnú. Nestretol som sa ešte s filozofiou, ktorá by mi úplne učarovala. Nad každodenným plynutím života sa nezamýšľam príliš hlboko, jednoducho ho žijem.

Samozrejme, mám svoje chvíle, keď mi celé dni chodí po rozume, prečo je napríklad kľučka kľučkou, alebo kedy naučíme zvieratá rozprávať. Ľudí chápem ako jedinečný zdroj informácií, spoločenské tvory ovládajúce jednu celú planétu. Moja ľahostajnosť k svetovým problémom sa mi raz možno stane osudná, no do tej chvíle si predsa môžem žiť bezstarostne. Život je možno niečo, čo plynie v čase, čo nikto z nás nikdy nepochopí, pretože je jeho súčasťou. Sme predsa len ľudia a v porovnaní s nekonečnosťou vesmíru je to nič. Ak by som mal byť úprimný, nemám rád abstraktné témy. Rád sa o niečom porozprávam, niečo k čomu mám čo povedať, no písať o tom, že myslím sa mi zdá byť všeobecné. Veď o čomkoľvek začnem písať, stále to bude len o konkrétnej téme a nikdy nie len o myslení. A keď mám predsa napísať stručnú úvahu, tak v nej nemôžem zahrnúť všetky aspekty môjho myslenia a čitateľ sa bude musieť uspokojiť s horeuvedenými príkladmi z môjho myslenia.

A aby som nezabudol - uvažovať o budúcnosti je podľa mňa strata času. Ak by sme aj vymysleli najpravdepodobnejšiu teóriu o budúcnosti sveta s veľmi rozpracovanými detailmi, určite by sa našlo niečo, s čím sme nepočítali…