referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Jean-Paul Sartre a existencializmus
Dátum pridania: 31.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mika28
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 255
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 9.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 15m 10s
Pomalé čítanie: 22m 45s
 

Seminárna práca z náuky o spoločnosti

Téma: Jean-Paul Sartre a existencializmus

Obsah

1. Úvod
2. Filozofia existencializmu
2.1. Strach ako spôsob bytia
2.2. Chápanie slobody
2.3. Bytie vo svete
2.4. Osobnosť a spoločnosť
3. Jean-Paul Sartre: Existencializmus je Humanizmus
4. Jean-Paul Sartre: Múr
5. Záver
6. Použitá literatúra

1. Úvod

Slovo existencializmus alebo „filozofia existencie“ pochádza z latinského slova existencia – jestvovanie. Táto iracionalistická filozofia je najcharakteristickejšia pre obdobie krízy kapitalizmu. Vyjadruje pesimizmus a úpadok, ktorým bola preniknutá vtedajšia buržoázna ideológia.

Najväčšími predstaviteľmi existencializmu sú: v Nemecku – M. Heidger, K. Jaspers; vo Francúzku – J. P. Sartre, A. Camus, G. Marcell a iný; v Taliansku - N. Abbagnano.

Vo svojej práci sa chcem sústrediť na francúzsky existencializmus, konkrétne na J. P. Sartra a jeho diela „Múr“ a „Existencializmus je humanizmus“.

Nová vlna existencializmus začala narastať vo Francúzsku v období okupácie, a najmä po druhej svetov vojne. Príčinou popularity existencializmu bolo, že jeho predstavitelia sa začali zaoberať aktuálnymi problémami, ktoré ľahko našli odozvu. Existencialisti nastoľovali otázky zmyslu života, ľudského osudu, rozhodovania a osobnej zodpovednosti.

2. Filozofia existencializmu

Východiskom celej filozofie je izolovaný, osamelý jednotlivec, ktorý celý svoj záujem sústreďuje na seba, na svoju vlastnú nespoľahlivú a vratkú existenciu. „Existenciálne“ problémy, ktoré tvoria pre existencialistov celý okruh filozofického záujmu, sú problémy, ktoré vyplývajú zo samotnej ľudskej existencie. Sú to problémy, ktoré by mali vzbudzovať osobný subjektívny a emociálny záujem. Pre existencialistov má význam iba jeho vlastné jestvovanie a smerovanie k nebytiu.

Existencialisti vyhlasujú, že predmetom filozofie je bytie. Využívajú skutočnosť, že pojem „bytie“ je veľmi široký a nemožno ho definovať obvyklým spôsobom. Tvrdia, že pojem bytie je nedefinovateľný a že ho nemožno nijako logicky analyzovať. Filozofia vraj preto nemôže byť vedou o bytí a musí hľadať iné nevedecké, iracionálne spôsoby, aby mohla do neho vniknúť.

Hoci bytie vecí je celkom nepochopiteľné, domnievajú sa, že jestvuje jeden druh bytia, ktorý dostatočne poznáme: je to naše vlastné jestvovanie. Človek sa od všetkých iných vecí odlišuje tým, že aj keď nevie, čo znamená byť, môže povedať - „som“. Jestvovanie je však podľa nich niečo vnútorné a v pojmoch nevyjadriteľné. Jestvovanie ani nemožno racionálne poznávať a jediný spôsob, ako ho postihnúť je prežiť a opísať ho tak, ako sa nám javí bezprostrednom zážitku vnútornému zmyslu.

2.1. Strach ako spôsob bytia

Existencialisti hľadajú medzi „spôsobmi bytia“ taký, v ktorom by sa existencia prejavila najviac. Ukazuje sa, že týmto spôsobom je strach, ktorý je vraj základom celej existencie. Strach nemá nijaký určitý predmet, človek ho pociťuje voči vonkajšiemu svetu, voči sile, ktorá privádza existenciu k jej koncu; v konečných dôsledkoch je to strach zo smrti.

Význam strachu pre poznanie je podľa existencionalistov v tom, že stavia existenciu zoči-voči jej konečnosti, konfrontuje ju s jej protikladom - s neexistenciou.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Stručné dejiny filozofie, Jean-Paul Sartre – Existencializmus je humanizmus, Jean-Paul Sartre – poviedka Múr z básnickej zbierky Múr
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.