referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Rozhodujúci rok 1941 v druhej svetovej vojne
Dátum pridania: 03.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: last
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 739
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
22. júna 1941 bolo napadnutý Soviecký zväz nemeckom. Aj napriek tomu, že Stalin bol viacerými svojimi spolupracovníkmi informovaný o možnosti hrozby tohto útoku, dlho sa nevedel zmieriť s touto myšlienkou a nepripúšťal si ju. Hitler dal názov tejto operácii Brbadossa. O prekvapení, ktoré tento útok priniesol Stalinovi svedči aj čas, koľko potreboval na sformovanie reakcie. Trvalo mu týždeň, kým sa vyrovnal s nedodržaním dohodnutého mieru. Hitler sa však dopustil ďaleko závažnejšej chyby, ktorá ho mu v podstate priniesla prehru celej vojny. Podcenil silu nepriateľa. Jeho predpoklad bojaschopnosti červenej armády bol nižší ako predpokladal pre Poľsku armádu. Stalin po uzatvorení obojstranného paktu o neútočení poslal Molotova do Berlína, aby vyjednal s Hitlerom sféry vplyvu. Počas nemeckého ťaženia v Poľsku Stalin spolupracoval vo veľkej miere aj vojensky a podieľal sa na vyvraždení 15 000 poľských dôstojníkov, alebo na deportovaní židov prostredníctvom ruskej armády, alebo NKVD. Po stretnutí Molotova s Hitlerom, kde mu predložil zoznam Stalinových nárokov si Hitler uvedomil, že partnerstvo s Ruskom nebude fungovať a rozhodol sa vyhladiť boľševizmus. Najskôr Hitlerova motivácia pre tento útok bola ekonomická a kolonizačná. Vedel, že Nemci už nemajú tak silne presvedčenie pre totálnu vojnu, ako na začiatku a že začínajú byť vyčerpaný nasadením vo vojne a žien v hospodárstve. Jeho cieľ bol teda získať zdroje a najväčšie územie na východ, ktoré by neskôr mohol osídliť. Hitler plánoval napadnúť Rusko ešte v máji 1941, tak aby toto vojnové ťaženie skončil ešte pred začiatkom zimy. Odklad bol spôsobený Musoliniho vpádom do Stredomoria, vďaka ktorému Hitler vyčítal Muslolinimu katastrofálne následky operácie Barbadosa. Predpokladal, že Moskvu dobije za dva mesiace. V druhej polovici júla, keď sa fornt na východe začal spomaľovať sa Hitler rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu. Hitler sa začal dopúšťať mnohých chýb ako v stratégií, tak aj vo vedení a velení.

Prestal dôverovať svojím dôstojníkom a s veľkou väčšinou sa dostal do konfliktu. Začal priamo veliť niektorým z nich. Aj napriek materiálnej prevahe ruskej armády uveril v skorý koniec vojny a rozhodol sa zmenšiť výrobu pre pozemnú armádu a objednávky prešli na námorníctvo a letectvo. Ofenzíva sa zastavila 50 kilometrov od Moskvy. Nemecké zásobovanie bolo v koncoch a morálke nepomohli ani mrazy, ktoré dosahovali až -60 stupňov. Hitler dal rozkaz neustupovať a udržať pozície za každú cenu. Toto rozhodnutie wermacht stálo vyše 30 percent celej východnej armády. Front sa Hitlerovi podarilo obnoviť až v septembri ďalšieho roka. Nemeckej armáde sa podarilo dostať až k Stalingradu, ale ich útočná sila už bola vyčerpaná. Hitlerovi by sa možno podarilo viac uspieť, keby svoju vojnu viedol vo viac oslobodzovacom duchu. Stalin bol v tom čase už po 20 rokoch nenávidený aj medzi rusmi. Operácie Barbadosa sa zúčastnili aj dobrovoľníci zo Slovenska, Rumunska, Fínska a Maďarska. Okrem toho aj veľa Rusov, pre ktorých Barbadossa bola možnosť oslobodenia od Stalina. Hitlerove plány boli ale čisto koloniálne. Vytvoril špeciálnu divíziu SS v počte 3000 mužov, ktorá mala za úlohu vyhladzovať ruské obyvateľstvo a pripravovať ho na kolonizáciu. Pre tieto jednotky SS bol vydaný dekrét, že komunisti sú na rovnakej úrovni ako židia a v prípade ich zadržania ich treba okamžite zastreliť. Vo východnej Európe bolo takýmto spôsobom zabitých pol milióna ľudí. Keď si ruský národ uvedomil tieto skutočnosti, nutným dôsledkom bolo nasadenie za Stalina a jeho režim. Hitler mal predstavu, že po vojne sa na obsadené územie vysídli 80 miliónov Nemcov. Za Nemcov v tomto prípade počítal už aj rasovo blízke podrobené národy – Francúzov a Angličanov. Prvých 20 miliónov sa malo vysťahovať hneď po vojne a rýchla arizácia mala byť zabezpečená napríklad aj povolením polygamie pre Nemcov na tomto území. Vstup Japonska do vojny bol rovnako krátkozraký. Dôvody ale boli zložitejšie. J

aponsko po vojne z Ruskom a Čínou bolo vyčerpané a tieto vojny nepriniesli žiaden úspech. Japonsko síce malo obsadených väčšinu veľkých miest v čine, ale tým sa iba vyčerpávalo a Čína pomaly pohlcovala Japonsko svojou veľkosťou a ťažkopádnosťou. Preto slabo chránené Francúzske, britské, holandské a americké kolónie boli pre nich lákadlom. Toto napadnutie si vyžadovalo vyradenie americkej flotily v Pearl Harbru. Presunutie japonskej flotily niekoľko 1000 km po mori bez povšimnutia bol jeden z najodvážnejších plánov počas druhej svetovej vojny. Celkovo aj napriek momentálnemu úspechu bol celkový výsledok tohto útoku slabý. Loďe boli potopené na plytčine a boli rýchlo zdvihnuté, opravené a v krátkej dobe sa vrátili do služby. Lietadlové lode sa v tom čase nenachádzali v prístave a Japonci nemali dostatok paliva aby po nich pátrali. Tiež neboli zasiahnuté zásobníky s palivom a ani ponorkové doky. Tento útok ale znamenal vstup dovtedy nerozhodného USA do vojny, čo malo neskôr katastrofálne následky pre Japonsko.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.