Na podklade hypotéz sa konštruujú teoretické modely a modelové situácie, ktoré predstavujú a zastupujú nové oblasti skutočností v našom myslení. Tieto ideálne modely poznávanej skutočnosti sa s vývynom hypotéz a v procese konfrontácie s empirickými faktami zdokonaľujú a vyvíjajú. V procese prerastania hypotéz do vedeckého zákona a teórie prerastá aj teoretický model objektu do ideálneho objektu, ktorý je adekvátnym zobrazením svojej vlastnej objektívnej príčiny.
Pri konštruovaní teoretických modelov a ideálnych objektov si kladieme otázku, aký musí byť ideálny objekt, resp. myslený model objektu, aby sme analýzou jeho vlastností a vzťahov mohli teoreticky vysvetliť a zdôvodniť empirické fakty získané pozorovaním, meraním a experimentovaním. Teoretické modely a ideálne objekty sa konštruujú na pozadí určitého syntetického obrazu sveta, ktorý existuje v danej etape vývinu vedeckého poznania. Jeho jadrom je vždy určitý systém filozofických kategórií a kategoriálnych štruktúr. Pri tvorbe teoretických modelov a ideálnych objektov sa využívajú známe teórie. Dôležitú úlohu tu má práve matematika. Pri tvorbe má však dôležitú úlohu aj hypotéza, pričom hypotéza vystupuje nielen ako podklad pre tvorbu teoretických modelov a myslených objektov, ale ako spôsob formovania teórie budovanej na týchto modeloch a objektoch.
V dostupnej literatúre som ťažko hľadal jednotné ucelené vymedzenie pojmu model. Jedna skupina autorov skúma model v jeho vzťahu k modelovanému objektu. Charakterizuje ho ako typicky príklad, homológiu, základný typ či kvalitu vonkajším spôsobom diferencovaných štruktúr a funkcií, ako izomorfiu zákonov.

Modelovaním sa obecne nazýva skúmanie reálnych objektov pomocou iných., spravidla umelo konštruovaných objektov v ktorých sú vyjadrené, charakterizované a definované iba vybrané vlastnosti, stránky a vzťahy originálneho objektu. Vychádza zo stanoviska, že model je medzičlánok medzi realitou a teóriou o realite a má dôležitú funkciu v procese poznávania. Modelovanie je preto určitým špecifickým procesom vedeckého postupu poznávania založeným v podstate na analógií pretože v podstate predstavuje imitáciu myšlienkovú, alebo materiálnu niektorých vlastností reálne existujúceho systému. Pri zložitejších modeloch sa pomocou špeciálne konštruovaných analógov reprodukujú princípy a funkcie systému, poprípade sa interpretujú a predvádzajú celé teoretické konštrukcie o rozsahu, vlastnostiach a štruktúre a funkciách mechanizmu aj pri vývoji reálnych systémov. Na rozdiel od obyčajnej analógie nejde iba o zisťovanie, ale tiež modelovanie zhody vybraných znakov medzi určitými objektmi, reálnymi aj teoretickými.
Spôsoby techniky modelovania sa pritom môžu značne líšiť a to podľa toho, aké používajú charakteristické tiky verbálne, grafické, schematické, symbolov, matematické, ekonometrické a iné. Aj bez toho aby sme chceli podať dokonalú klasifikáciu modelov podľa tejto techniky môžeme ju podľa tohto kritéria usporiadať asi takto :