Schumanová deklarácia
Politik Robert Schuman, kvalifikovaný právnik a francúzsky minister zahraničných vecí od roku 1948 do roku 1952, patrí medzi zakladateľov európskej jednoty.
Pochádzajúc z francúzsko-nemeckého pohraničného regiónu Alsasko, napriek - alebo možno v dôsledku - vlastnej skúsenosti z nacistického Nemecka si uvedomil, že iba trvalé uzmierenie s Nemeckom môže vytvoriť základňu jednotnej Európy. V roku 1940 ho deportovali do Nemecka, odkiaľ po dvoch rokov ušiel a zapojil sa do francúzskeho Hnutia odporu. Napriek tomu po vojne, keď sa stal ministrom zahraničných vecí, neprejavil žiadnu nenávisť.
V spolupráci s francúzskym politikom a ekonómom Jeanom Monnetom načrtol medzinárodne uznávaný Schumanov plán. Publikoval ho 9. mája 1950. Tento deň teraz považujeme za deň zrodu Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších materiálov pre zbrojársky priemysel. Základná myšlienka znela: Ten, kto nemá kontrolu nad produkciou uhlia a ocele, nie je schopný viesť vojnu.
Schuman informoval o pláne nemeckého kancelára Konráda Adenauera; ten ihneď pochopil príležitosť pre mierovú Európu a súhlasil. Krátko na to reagovali aj vlády Talianska, Belgicka, Luxemburska a Holandska. Šesť štátov podpísalo v apríli 1951 v Paríži dohodu o Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Tak - ako mierová iniciatíva - vznikla Európska únia.
Spojenci po prvej svetovej vojne zaťažili nemecké hospodárstvo obrovskými reparáciami, ktoré Nemecko ako také nebolo schopné splácať. To malo z následok, že sa NSDAP vedená Hitlerom následne ak populistická sila dostala k moci a nastolila diktatúra, ktorá v konečnom dôsledku vyústila do ešte väčšieho vojenského konfliktu ako bola prvá svetová vojna.

Aj tieto okolnosti viedli politikov v západnej Európe k úvahám o vytvorení systému, ktorý by umožnil prosperitu Nemecka, ktorá by udržala demokratický systém. Jednou z týchto koncepcií bola Deklarácia z 9. mája 1950 – nazývaná aj Schumanov plán.
Schumanov plán, hovorí: svetový mier by nemohol byť zachovaný bez tvorivého úsilia, ktoré je úmerné nebezpečiam ohrozujúcim tento mier. Prínos, ktorým môže organizovaná a živá Európa prispieť k civilizácii, je nevyhnutný na udržanie mierových vzťahov.
Mier na kontinente sa mohol zachovať iba v prípade, že by skončilo vzájomné nepriateľstvo Nemecka a Francúzska. Mier sa nedá nevytvoriť naraz, buduje sa konkrétnymi činmi, vytvárajúc najskôr skutočnú solidaritu. Jednou z hlavných myšlienok, ktoré stáli na začiatku európskeho spoločenstva bola túzba po mieri.
Za týmto účelom Francúzsko navrhlo podriadiť celú francúzsko-nemeckú výrobu uhlia a ocele spoločnému Vysokému úradu, organizácii s otvorenou možnosťou účasti iných európskych krajín. Spoločná výroba uhlia a ocele okamžite zabezpečí nastolenie spoločných základov ekonomického rozvoja, prvú etapu európskej federácie a zmení tak osud regiónov, ktoré sa dlhé roky venovali len výrobe vojenských zbraní a boli jej ustavičnou obeťou.