1. ZDROJE FILOZOFICKÉHO MYSLENIA, POJEM FILOZOFIE, FILOZOFICKÉ OTÁZKY, ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI FILOZOFICKÉHO MYSLENIA
felein – milovať, sofia – múdrosť, tí ktorí milovali múdrosť, ako prvý tento výraz použil Pythagoras, pretože sa chcel odlíšiť od sofistov „mudrcov“, ktorí chodili a nechávali si platiť za svoje učenie (vyučovali dialektiku – schopnosť argumentovať vo svoj prospech, nešlo im o skutočnú múdrosť, išlo skôr o zručnosť)
Filozofia je postavená na tom, aby sa človek nebál klásť si ťažké otázky, na ktoré sú vždy premenlivé odpovede.
Filozofia nie je exaktná veda !!!
Filozofovať znamená byť večne otvorený novým pravdám, byť na ceste, neukončenosť, neukončené vedenie.
Gabriel Marcel – použil výraz homo viator „človek cestovateľ“
Filozofia – uvedomovanie si vlastného života. Čo je zmyslom filozofie? Nehovorím o úžitku! Nemali by sme sa pýtať „načo“ je filozofia! Filozofia sa snaží odkrývať pôvodnú skutočnosť, uchopovať skutočnosť myslením, otvoriť sa bytostne bytiu, (racio – rozum, nie je len logika), otvoriť sa komunikácii s druhými ľuďmi, udržiavať v bdelosti kritický zmysel. „Prečo“ Pýtame sa na príčiny pôvod, zmysel, posledný cieľ.
Thales – filozof, keď pozoroval vesmír, padol do studne, filozofovia sú ľudia s „hlavou v oblakoch“.
Filozofia nebojuje, nekladie odpor, ani netriumfuje.
Filozof je človek pokorný, neodporuje, ak bojuje je to už ideológia, nie filozofia.
Počiatok – časový okamih
Pôvod filozofie – zdroje filozofovania:
ÚDIV
- stav ducha, Platón (hovoril, že pri pohľade na vesmír si musí klásť otázky), Aristoteles vravel, že prameň filozofie je v ÚŽASE, filozofovať – precitnúť, Herakleitos – filozof je bdelý medzi námesačnými; Pascal - poľovačku na zajaca vymysleli ľudia, aby nemuseli myslieť, Martin Heidegger – súčasník – ONO SA TO (pohodlné, anonymná masa), nesplynúť s davom, vyčleniť sa
POCHYBNOSŤ
- historicky novší, spoznávanie obmedzenia, pýtanie sa na hranice svojich možností, svojho poznania, novovek, Augustín, začiatok stredoveku, Descartes – osvietenský filozof, pochybnosti, myslím teda som, keď pochybujem, môžem pochybovať o všetkom, okrem toho, že pochybujem, jediná istá vec
EXISTENCIÁLNA KRÍZA
- neracionálne pochybnosti, až v 20. stor, uvedomovanie si napr. svojej viny, šťastia ako nezaslúžený dar – veľká láska, narodenie dieťaťa, „stoický pokoj“ – ruky preč od problému, strata komunikácie, riešenie problému len na polovicu, isté obmedzenie, zriekanie sa nároku zistiť pravdu
VEDENIE
- skúma pravé príčiny bytia, vychádza zo skúseností, používa prirodzený rozum (týmto sa filozofia líši od prírodných vied ale aj od náboženstva), snaží sa byť bezpredsudková, komunikácia je bázlivá, otvorená k autenticite
ŠTYRI ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI
TEORETICKOSŤ – nazerať
UNIVERZÁLNOSŤ – unum – jeden, verzum – smerom k, smerujúci k jednému
GLOBÁLNOSŤ, TOTÁLNOSŤ – zaoberá sa všetkým bytím, teda aj tým, čo by len mohlo existovať, ideálne-myslené
RADIKÁLNOSŤ – koreň, ísť až na koreň veci, k jadru