2. FILOZOFIA A VEDY, FILOZOFIA A NÁBOŽENSTVO, FILOZOFIA A UMENIE, FILOZOFIA A IDEOLÓGIA

Filozofia a mýtus
Filozofia vychádza zo situácie, keď svet pred človekom stojí už ako problém. Tento problém filozofia rieši pojmovými prostriedkami. Ak to porovnáme s prostriedkami, ktoré používa mýtus, vyvstane nám rozdiel medzi pojmami a predstavami.
Vzhľadom na to môžeme vznik filozofie označiť ako prechod od mýtu k logu, sprevádzaný prechodom od predstáv k pojmom.

Filozofia a náboženstvo
Teológia sa vo svojich výkladoch odvoláva na zjavenie a obracia sa na našu vieru v Boha. Filozofia nevychádza z viery v Boha, ale rozumuje o nej, snaží sa ju uchopiť rozumovými prostriedkami, to čo viera prijíma na základe zjavenia sa stáva vo filozofii predmetom dokazovania.

Filozofia a vedy
Vzťah k vede vo filozofii bol dôležitým podnetom na rozvinutie rozdielnych druhov filozofických úvah. Aj dnes sú filozofie, ktoré sa usilujú o tesné spojenie s vedeckým poznaním a jeho výsledkami. (filozofický scientizmus)
Takéto filozofie chápu svoje poslanie ako:
a) zovšeobecňovanie výsledkom vedy
b) hľadanie predpokladov vedeckého poznania
c) požiadavku zvedečniť samu filozofiu

3. STAROVEKÁ GRÉCKA FILOZOFIA (PRÍRODNÁ FILOZOFIA, SOFISTI, SOKRATES)

Antická raná staroveká grécka filozofia

- Milétska škola (6.str.pred.n.l.) – Táles (pralátka voda) Anaximandros (neobmedzené - apeiron) Anaximens (vzduch)
- Pythagoras – veci sú odrazmi čísel, usporiadanie vesmíru – stred už nie Zem ale svetový oheň
- Eleátska škola – Xenafones (jediná podstata vesmíru boh – panteizmus, boha stotožňoval s prírodou), Parmenides (zakladateľ ontológie – pojem bytie, „myslenie a bytie je to isté“), Zenón (mnohosť aj pohyb predpokladajú nebytie a nebytie sa nedá pochopiť a teda veci majú hranicu, za ktorou nie sú – Zenónove paradoxy, apórie – bezvýchodiskové postavenie, Achiles a korytnačka, Dialektika – schopnosť viesť rozhovor), eleátska škola nepripúšťala rozmanitosť vecí a ich premenlivosť
- Heraklaitos z Efezu („Temný“) – vyzdvihuje neprestajné vznikanie a zanikanie, tvrdí, že všetko plynie „Panta rei“ a „Nevstúpil by si dvakrát do tej istej rieky“, zdrojom premien sú protiklady, ich stretnutie a boj, oheň je počiatkom všetkého a podoby vesmíru sú premeny večného ohňa, Logos – reč, ktorá nás poúča o zákonitostiach
- Empedokles a Anaxagoras – dva druhy princípu, Empedokles (jedna strana štyri živly – oheň, zem, voda, vzduch a na druhú stranu dal lásku a nenávisť ako pohybové príčiny), Anaxagoras (donekonečna deliteľné častice – semená vecí a na druhej strane svetový rozum) Atomisti sa snažili prekonať eleátske apórie o nemožnosti mnohosti a pohybu, zastávajú možnosť delenia na menšie časti – atómy.
- Leukippos – zakladateľ atomizmu, atómy sa už ďalej nedelia
- Demokritos – vznikanie a zanikanie – chcel vysvetliť pohyb atómov, náhoda je podľa neho len pokus zakryť vlastnú nevedomosť, determinizmus (určenie) – aj náhode vládne prísna nevyhnutnosť

Sofisti (5.str.pred.n.l.)
- sofisti nevytvárali školy, boli individualisti, platení učitelia múdrosti, relativizmus sofistov
- Kritias – tvrdí, že aj náboženstvo je výtvorom človeka, ktorý chcel vyvolať v ľuďoch strach pred trestom
- Prodikos – vznik náboženstva – dávni predkovia začali zbožňovať všetko, čo pomáha životu
- Protagoras – o každej veci jestvujú dve protichodné výpovede „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.“, poznanie a bytie nie je objektívne ale iba subjektívne, klamlivosť zmyslového vnímania
- Gorgias – „Po prvé nič nie je, po druhé ak aj niečo je, nemožno to poznať, po tretie, ak aj to možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu“
- Sofisti ako prví upriamili pozornosť na človeka, za svoj relativizmus sa stali terčom kritiky, východiskom ich úvah nie je príroda, či bytia ale človek so svojimi poznávacími schopnosťami

Sokrates
- svoju filozofiu nazval maieutikou – sebapoznávanie, Sokratovská irónia – zdanie pravdy „Viem, že nič neviem“, „Poznaj seba samého“, hlásal potrebu stavať sa o svoju dušu, Daimonion – vnútorný hlas rozumu.
- Cesta k cnosti – tam kde vládne rozum, tam kde je nevedomosť tam je mravný úpadok
- Po jeho smrti vznikli štyri malé sokratovské školy (Kyrénska – cieľ konania pôžitok, kynická – pohŕdali materiálnymi statkami, hlásali návrat k prírode)