Aristoteles
- Platónov žiak
- Svet ideí nie je niekde mimo, ale predsa je poznateľný len rozumom, nie zmyslami
- Prvý filozof, ktorý vytvoril syntézu vied, prvá veda je podľa neho ontológia, čiže prvá filozofia
- Parmenida označil za bdelého medzi spáčmi, za otca ontológie, na rozdiel od neho však nezaznáva pohyb (označil to za „otcovraždu“ – akože týmto tvrdením zabil otca ontológie)
- každá vec má dva princípy – koprincípy (ko – spolu), ktoré jeden od druhého závisia,
1. LÁTKA a TVAR (matéria a forma), LÁTKA (obsah toho, čo je formou), TVAR (vonkajšia podoba)
2. PODSTATA a PRÍPADOK, PODSTATA (základ, báza – napr. stolička, to, čo robí stoličku stoličkou), PRÍPADOK (zelená, drevená) 3. AKT BYTIA a POTENCIA (uskutočnenie a možnosť) – zrnko obila – v akte bytia je zrnko, v potencii je klasom, múkou, chlebom ...
- pri každej zmene musí platiť princíp kontinuity a princíp novosti
- druhy zmien: a) zmena prípadková, akcendentálna – zmení sa len prípadok (strom kvitne)
(princíp kontinuity – zostala podstata, princíp novosti – zmenil sa vzhľad stromu)
b) zmena substanciálna, podstatná – strom sa zmení na stôl
(princíp kontinuity – možnosť, princíp novosti – uskutočnenie)
- Platónovsko-Augustínovská teória – Platón postupoval len po určitú hranicu, lebo tvrdil, že by sme mohli vlastným rozumom znásilniť skutočnosť, používal symboly a podobenstvá, jeho teória bola viac mystická, myšlienka neuchopiteľného, nadviazal na nich napr. Luther
- Akvinského teória – vzkriesil Aristotela, bol považovaný za rebela (Aristoteles bol považovaný za nebezpečného), objavil, že Aristoteles nebol až tak nebezpečný, ľudským rozumom môžeme prísť na pravdy, v ktoré dovtedy bolo možné len slepo veriť
Vznikol Tomášov Akvinského koprincíp:
4. AKT BYTIA a ESENCIA – čisté sloveso byť „JE“ každé súcno (súci - ten, kto je) má v sebe tieto dva koprincípy
- AKT BYTIA (existencia) a ESENCIA (podstata)
- SÚCNO (ENS) v sebe skrýva dva momenty: 1. BYŤ „JE“
2. Čo to je, to čo je? ESENCIA (ČOOSŤ)
- každá vec JE a je NEJAKÁ
- Tomášov koprincíp obsahuje v sebe všetky predchádzajúce tri koproncípy

Tomáš Akvinský
- tvrdil, že rozličná nie je len esencia ale aj miera bytia, najnižšia miera je v kameňoch, najvyššia miera v Bohu (Boh = čistý akt bytia, kde už nie je esencia, iba bytie, jeho esencia je akt bytia sám)
Rozštiepenie koprincípov:
1. na jednej strane absolutizáciou existencie vzniká EMPIRIZMUS (podporuje iba zmyslovo vnímateľné)
2. na druhej strana absolutizáciou esencie vzniká RACIONALIZMUS a SUBJEKTIVIZMUS (podporuje iba to, čo je poznateľné rozumom)

R. Descartes
– mysliaca vec, telesná rozpätá vec, dualizmus, hoci sa tieto substancie navzájom neovplyvňujú predsa len má dominanciu vec mysliaca
– jeho ontológia je realistická, teda uznáva bytie, ktoré sa nachádza mimo subjektu a je od neho nezávislé
– snažil sa nájsť spôsob, ako spojiť myslenie (duchovno) so zmyslami

M. Heidegger
– existencionalizmus, ontológ, zhodnotenie bytia, chce sa vrátiť k bytiu ako k podstate, ktorá je najlepšie poznateľná v sebe samom
Transcendentné zákony bytia:
– platia pre všetky bytia už len z toho titulu, že sú
1. PRINCÍP IDENTITY (totožnosti) – vec v tom istom okamihu a z toho istého pohľadu, nemôže byť inou vecou (a = a)
2. PRINCÍP NEPROTIREČENIA – bytie nemôže v tom istom okamihu a z toho istého pohľadu byť aj nebyť
3. PRINCÍP TRETIEHO PRVKU – medzi bytím a nebytím niet stredu
Deklaratívne zákony bytia:
1. PRINCÍP KAUZALITY – každý dôsledok má svoju príčinu
2. PRINCÍP FINALITY – každé bytie jestvuje a koná pre nejaký cieľ , je to vlastne zmysel kauzality
3. PRINCÍP DOSTATOČNÉHO ZMYSLU – každé bytie má v sebe zmysel svojej existencie, každé bytie je dobré
- z toho vyplývajú vlastnosti: UNUM (Jednota), BONUM (Dobro), VERUM (Pravda)

7. EPISTEMOLÓGIA, GNOZEOLÓGIA = FILOZOFIA POZNANIA

- poznateľnosť – predpokladá metafyzický prístup
- realisti – prvý postoj: , že vecí jestvujú, druhý postoj: , že sú poznateľné
- realisti boli Platón aj Aristoteles

Platónova gnozeológia
- duša človeka sa skladá z troch častí – rozumu, citu a žiadostivosti, rozumový duch sa po smrti oddeľuje od tela a vracia sa do ríše, v ktorej žil aj pred tým, do sveta ideí, preto je celé poznanie iba rozpamätúvaním sa duše na to, čo vo svete ideí priamo nazerala