- na rozdiel od Platóna, ktorý nedôveruje zmyslovému poznaniu, Aristoteles tvrdí, že zmysly nás neklamú, že všetok omyl pochádza iba z chybného uvažovania, preto kladie veľký dôraz na logiku, ktorá neukazuje, čo máme myslieť, ale ako v myslení postupovať, aby sme dospeli k správnym výsledkom
- každé myslenie sa odohráva v pojmoch
- POJEM (IDEA) – najjednoduchšia forma mysleného UNIVERZÁLIA (všeobecnina), má univerzálnu platnosť
- poznávanie je forma mysle, ktorá sa aplikuje na všeobecniny
- „STROM“ – všeobecný strom neexistuje, ale my tento pojem bežne používame, je to typicky ľudská forma myslenia, je však obmedzená, pretože používame pojmy, ktoré neexistujú, nepoznáme jednotliviny, konkrétne súcno ako také nedokážeme vystihnúť, nedokážeme vystihnúť neopakovateľnosť veci
- pojmy sa nám v mysli vynárajú ako obrazy
- jednotlivina sa zmestí do pojmu strom
- keď prvý raz uvidíme Baobab, vieme, že je to strom, a tak rozširujeme vo svojom poznaní pojem strom
- POJMU predchádza istý SÚD aj ho nasleduje = TO ČO (súd) SÚCNO (pojem) JE (súd)
- súd „Toto je“ sa nachádza v každom pojme
- známku bytia dávame stále novým charakteristikám
- poznanie pojmov = návrat k univerzáliám
- ROZUM – nedokáže poznať jednotliviny do hĺbky v jej neopakovateľnosti, možno poznať všetko, všetko sa dá obsiahnuť pojmami, Boh poznáva veci priamo, nie prostredníctvom pojmov a teda do hĺbky
- keď sa spoja dva pojmy vzniká súd, keď sa spoja dva súdy vznikne úsudok
- 1. premisa: Všetci ľudia sú smrteľní (SÚD)
- 2. premisa: Sokrates je človek (SÚD)
- záver: Sokrates je smrteľný (ÚSUDOK)
- každý súd má podmet a predmet
Opakom realizmu je skepticizmus
- skeptici (relativisti) – veci poznateľné nie sú, pravda neexistuje, resp. nemôžeme ju poznať
- napr. Gorgias – „Po prvé nič nie je, po druhé ak aj niečo je, nemožno to poznať, po tretie, ak aj to možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu“
- Sokrates – odlišuje sa uvedomením si svojej nevedomosti : „Viem, že nič neviem“ „Poznaj seba samého“
- Kant – metafyzické nie je poznateľné, poznávame len javy
- tvrdenie proti skepticizmu:
a) Princíp kauzality – každý dôsledok má svoju príčinu
b) Princíp finality - každé bytie jestvuje a koná pre nejaký cieľ , je to vlastne zmysel kauzality
c) Princíp dostatočného zmyslu - každé bytie má v sebe zmysel svojej existencie, každé bytie je dobré
Subjektivizmus
- pravdivé je to, čo ja za pravdu považujem, takéto pravdy sú však veľmi slabé
PRAVDA – očakávanie univerzálnej platnosti
- postoje k pravde (medzi poznaním pravdy a klamstva):
1. PRAVDA (vedľa pravdy je) VIERA
2. DOMNIENKA
3. POCHYBIVANIE
4. KLAMSTVO
- tieto postoje neprotirečia, že medzi pravdou a klamstvom nič nie je, sú to len pravdivostné etapy, ktoré sú len prechodné
- VIERA, ktorá stojí na úrovni PRAVDY je odhodlanie prijať istú pravdu za svoju
- poznanie pravdy je viera
a) úroveň ontologická – existencie pravdy samej osebe, bez psychologickej situácie (úrovne) človeka
b) úroveň epistemologická – pravda záleží od postavenia človeka, od situácie, od pochopenia pravdy a z toho vyplýva, že človek si môže byť istý pravdou, iba keď jej verí
8. HERMENEUTIKA A FILOZOFIA JAZYKA
Filozofia jazyka
- človek nie len poznáva, ale svoje poznanie aj vyjadruje navonok
- napr. Gorgias – „Po prvé nič nie je, po druhé ak aj niečo je, nemožno to poznať, po tretie, ak aj to možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu“
- hovorením sa učíme, poznávame
- jazyk je miestom skúsenosti
- jazyk má obrovské možnosti ale má aj svoje hranice
- medzi JAZYKOM a MYŠLIENKOU je vzťah tak ako medzi TELOM a DUCHOM
- Slovo je ako telo myšlienky
- poznanie je priamy vzťah medzi jazykom a skutočnosťou
- jazyk nie je len reč ale každý expresívny akt = mimika, systém znakov, komunikácia
- vlastným jazykom tvoríme dejiny – vyjadrením rôznou formou (vojny, revolúcie), to je jazyk jednotlivcov aj spoločnosti
- „Slnko zapadá“ – otáča sa Zem – metafory, prirovnania
- poézia – „Miesto, kde prebýva človek“ Heidegger
- mystika – v mystike sa nehovorí vedecky, o nevysvetliteľnom sa dá hovoriť len v obrazoch, symboloch
