Hermeneutika
- zaoberá sa otázkami interpretácie znakov, ktoré vytvárajú text
- úvahová, všetci sme interpreti
- všetky vyjadrenia sú vyjadrenia autora (pochopená myšlienka) a jeho vyjadrenie si vyžaduje interpretáciu
- autor je autorom textu, ktorý sa osamostatní, pretože nečítam autora, čítam text
- ako interprét nikdy úplne nepochopím to, čo chcel autor povedať, pretože text neobsahuje všetko
- interprét text chápe inak ako autor, má iné poznatky a text sa stáva samostatným celkom
- nikdy nie sme „Tabula rasa“
- každé porozumenie predpokladá predporozumenie
- Hermeneutický kruh – nekonečný cyklus, v ktorom autor pôsobí cez text na interpréta a interprét takisto na autora, pre ktorého sa autorom stáva interprét
- nesieme si so sebou batoh predsudkov a v takomto kontexte porozumievame textom
- porozumenie sa stáva základom predporozumenia – a tak stále dokola
- JAZYK – symbol, presahuje možnosť ľudskej interpretácie, vonkajšia forma, ktorá odkazuje na vnútorný obsah
- OBRAZ – je viacznačný – možnosť rôznej interpretácie, zneužiteľný, subjektívny, presahuje ľudský rozum, môže urobiť veľa dobrého ale aj veľa zlého (manipuluje človeka) a tak nastupuje rozum, ktorý pre prijímanie obrazov funguje ako filter
9. ANROPOLÓGIA = FILOZOFIA ČLOVEKA
- bol chápaný ako najdokonalejší tvor
- v novoveku nastáva centralizmus človeka, zdôrazňuje sa sloboda, jedinečnosť a tvorivosť
- najvyššia hodnota je to, čo je výsledkom individuálneho snaženia a ľudská prirodzenosť
- Heidegger: „Byť človekom znamená byť s druhými“, „Byť človekom znamená byť pre smrť“
- Sociologizmus – redukcia človeka len na jeho spoločenské vzťahy (Marxizmus)
- Psychologizmus – redukcia človeka len na psychickú stránku
- koncom 19. str – kolektivizmus a individualizmus (radikálne pohľady)
- Kolektivizmus – človek je daný spoločenskými vzťahmi, stráca svoju jedinečnosť, stáva sa masou
- Individualizmus – absolutizuje ľudskú slobodu, napriek iným hodnotám, robím to, čo chcem (kapitalizmus)
- ČLOVEK JE V SPOLOČNOSTI, NO JE AJ JEDINEČNÝ
- človek má slobodu, no je aj obmedzený možnosťami (biolog., ekonom., morálnymi)
- základom každého vzťahu je JA a TY
- JA = potencionalita, potreba
- TY = dôstojnosť, tajomnosť, záruka objektivity
- pri komunikácii sa „ty“ odhaľuje
- pri radikálnej komunikácii sa však „ja“ stáva zraniteľným
- kultúra vzťahov – aj hmotná kultúra
ŠTYRY ZÁKLADNÉ DRUHY VZŤAHOV:
1. LÁSKA – mať rád druhého, nezištne, opak egoizmu
2. SPRAVODLIVOSŤ – vzniká z práva „ja“ byť milovaným, hybnou silou spravodlivosti je láska
3. KONFLIKT – protest, odpor, odmietnutie egoizmu toho druhého, konflikt je hodným ľudskej osoby, postoj, v ktorom sa niečo rieši
4. INDEFERENCIA – človek sa pre mňa stáva súčasťou masy, stráca pre mňa vlastnú dôstojnosť, nestojí mi ani za konflikt
VLASTNOSTI OSOBY:
1. JEDINNOSŤ – jeden nezovšeobecniteľný na druh
2. AKTIVITA – tvorivosť, vyvíjanie činnosti, komunikácia, má biologickú štruktúru
3. VNÚTORNOSŤ – „ja“ je pred „druhým“ zodpovedné, niečo čo robí „ja“ hodnotným
4. POSVÄTNOSŤ – nedotknuteľné vnútorné jadro toho druhého, (pošliapaná v koncentračných táboroch, znásilnenie), na základe posvätnosti stoja všetky ľudské práva
Ľudská sloboda a vôľa
- každá ľudská činnosť je uvedomelá (zámerná, konaná pre nejaký cieľ)
- človeka však nestačí len poznať cieľ, ale musí mať aj vôľu uskutočniť ho
- hodnota – vec, pre ktorú človek koná, hodnoty nie sú len výtvorom človeka, hodnoty sú aj výsledkom vzťahu človeka a pravdy, hodnoty majú ontologický základ, základ v bytí
- sloboda – nerozlučiteľne spojená s hodnotami, možnosť voliť sa medzi hodnotami, volíme si vždy len to lepšie, dostávame sa do konfliktu s hodnotami, úlohou človeka je vytvoriť si hierarchiu hodnôt a stáva sa mu normou konania, sloboda je ľudský priestor, možnosť voľby je v prvom momente sloboda a druhom momente potrebuje náplň priestoru
- je možné zvoliť si hodnotu nižšiu, no tým sa sloboda okliešťuje
Ľudské telo
- Platón = telo je hrob duše („soma“ telo, „stoma“ hrob)
- Descartes = dualista, telo a duša, slovo je telesným nositeľom ducha
- každá kultúra je hmotným vyjadrením ducha
- duša je vnútrom prejavujúcim sa navonok
- tvár je telo, jazyk je prejavom duše
- telo nie je len nástrojom duše ale je princípom
- zabezpečiť hodnotovú rovnosť medzi pohlaviami ale garantovať štrukturálnu odlišnosť (rôznorodosť)
- MUŽ a ŽENA = vzťah medzi najodlišnejšími (roznorodosť)
- ĽUDIA = (rovnosť)
- vzťah je komplementárny a reciprocitný (vzájomný)
- súčasná túžba po sebestačnosti – má krátke trvanie, sebestačnosť neexistuje
- pochopenie inakosti ako hodnoty
