Smrť
- Heidegger - „tvárou tvár smrti hovoríme o zmysle a hodnote života“
- človek je historický tvor, hľadá možnosť ako existovať ďalej, formu nesmrteľnosti
- povedať, že smrťou sa všetko končí je absurdné, smrť je metafyzický pojem
- koncepcia oddelenej duše: - už v stredoveku, židovstvo, kresťanstvo
a) teologická – viera, zjavenie
b) filozofická – možnosť, skúsenosť, rozum
námietka:
a) egoizmus – egoizmus bol však ako námietka vyvrátený, lebo blaženosť duše je „pokračovaním“ komunikácie s inými, nie je egoistická
b) pohŕdanie pozemským životom – vyvrátenie námietky spočívalo v tom, že pokračovanie života nutne predpokladá dobrý, tvorivý pozemský život
- existenciu duše nemožno dokázať, existujú len odkazy
- existencionálny charakter –
a) Kant: „ak má (imperatív) človek celý život konať dobro, a pritom to nedokáže (zlyháva), musí existovať spôsob, ako morálny imperatív naplniť (vo večnosti)“
b) Marcel: „keď milujem druhého človeka, chcem aby žil večne“

10. ETIKA = FILOZOFIA MORÁLNEHO KONANIA

- Aristoteles – praktická filozofická disciplína, ktorá skúma ľudské konanie vzhľadom na to, čo je dobré
- rozhodovanie medzi skepticizmom (neexistuje morálka) a požiadavkou univerzálnej normy (sa to má, sa to nemá: „klamať sa nemá“)

Etický kódex
– prirodzený zákon – toto rob, lebo je to dobré, toto nerob, lebo to je zlé (nezávisí od kultúry)
– u nás východisko Desatoro Božích prikázaní
– všeobecne sa všade vo svete akceptuje aspoň jeden zákon = zákaz incestu
- ETOS (MRAV, ZVYK, OBYČAJ)
- Zväzok noriem záväzný pre komunitu
- MÓS, MÓRES latinsky = MORÁLKA
- zlaté pravidlo morálky – „Nerob druhému, čo nechceš, aby robil on tebe“
- Morálka – je obsahom etiky, súhrn pravidiel
- Etika – veda o morálke, teoretické rozpracovanie morálnych pravidiel
- Jedinečnosť etiky spočíva v tom, že má normatívnu silu, záväznosť, núti nás konať podľa toho, čo ako veda objaví

1. Základná etika
- Aristoteles - Etika Nikomachova – správne myslieť, správne konať, cnosť (stredná cesta medzi dvoma extrémami – napr. zbabelosťou a pochabosťou je cnosť odvaha)
2. Špeciálne etiky
– lekárska, právnická, pedagogická
– normatívna (antropológia a filozofia)
– deontológia – povinnosti, popiera subjektívne rozhodovanie
– legalistická – stotožňuje osobnú etiku s písaným zákonom
– relativistická – mení sa na deskriptívnu, opisnú
– etológia – bez vyvodzovania hodnotných súdov
– konzekvencionalistická – odvodzuje morálne hodnoty skutkov, podľa predpokladov morálneho dopadu skutku (nepredchádza jej norma)