4. VRCHOL GRÉCKEJ FILOZOFIE (PLATÓN, ARISTOTELES, HELENISTICKÁ FILOZOFIA)

Platón
- učenie o ideách, nemožno poznať to, čo je stále iná a v pohybe a tak sa nazdáva, že okrem zmyslami vnímateľného sveta jestvuje svet ideí
- Platónov trojuholník – najviac vystihuje filozofické otázky
- vzor (predmety zmyslami vnímateľného sveta), účasť (všetko telesné jestvuje iba natoľko, nakoľko pripomína idey a má na nich nejakú účasť), rozpamätúvanie sa (duša ešte pred svojím spojením s telom pobudla vo svete ideí)
- svet premenlivých vecí je iba zdaním a nedokonalým odrazom sveta ideí
- otroka vhodne volenými otázkami priviedol k tomu, že sformuloval Pythagorovu vetu
- východiskom Platónovej filozofie je dualizmus – stavia proti sebe dva odlišné svety
- najvyššia idea je dobro
- Platón svoj dualizmus preniesol aj k chápaniu človeka, duša má štyri základné cnosti: múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť

Aristoteles
- filozofiu rozdelil na teoretickú (fyzika, matematika a metafyzika) a praktickú (etika, politika, ekonómia a poetika), osobitne dal logiku – nástroj rozvíjania
- diela: Etika Nikomachova, Etika Eudemova
- klasifikoval živočíšne druhy (druh a rod)
- k SUBJEKTU pripojíme PREDIKÁT vzniká SÚD
- ak A platí o celom B a B platí o celom C, tak A platí o celom C
- deduktívna metóda (od všeobecného k zvláštnemu), induktívna (naopak)
- princíp protirečenia, princíp vylúčenia tretieho
- podstata vecí sa nenachádza mimo vecí ale priamo v nich, vo veciach rozlišuje látku a formu, látka je len možnosťou až forma je skutočnosťou (to čo má v sebe samom cieľ)
- prvý hýbateľ – počiatok všetkého pohybu, no sám je nehybný, večný a oddelený od jednotlivých vecí

Helenizmus (4.stor.pred.n.l.)
- Stoici – škola stoikov, názov podľa stĺporiadia, zakladateľ bol Zenón z Kitia, hlásali potrebu dosiahnuť ataraxiu – duševný pokoj zachovávaný za každých okolností, zbavenie sa vášní a dosiahnutie rozumovej vyrovnanosti, ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos, život človeka je predurčený a on sám ho nedokáže zmeniť (Marcus Aurélius – „konám svoju povinnosť a o nič iné nedbám)
- Epikuros – filozofia atomizmu, na rozdiel d Demokrita dáva atómom možnosť odchýlky, treba sa vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť ale najmä duševnú
- Skeptici – Pyrrhón z Elidy, Sextus Empiricus, arcus Tullius Cicero, pochybujú o možnosti poznať svet, keď sa zbavíme nároku poznať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja
- Novoplatonizmus – Plotinos – jednotný božský základ JEDNO – absolútne a dokonalé, pod ním je svetová duša a pod ňou ešte hmota, materiálno

5. STREDOVEKÁ FILOZOFIA (PATRISTIKA, AUGUSTÍNUS, MLADŠIA SCHOLASTIKA)

Patristika
- učitelia múdrosti, nasledovníci Ježiša Krista
- Tertullianus – stroho odmieta filozofiu „Načo sú Jeruzalemu Athény?“
- Origenes – filozofia ako reflexia obsahov zjavenia, Boh je nemateriálny, duša za hriech spojená s telom ale mám možnosť očisťovania.

Augustínus (4.stor.n.l)
- Otec stredovekej filozofie
- filozofia ako láska k múdrosti, poznávanie najvyššieho bytia – Boha
- východisko filozofie – ľudské vnútro a pochybnosti, pravdu nemožno nájsť mimo človeka, ak pochybujem uvedomujem si seba samého „V ľudskom vnútri prebýva pravda“
- predmetom filozofie už nie je kozmos ale jednotlivý človek
- minulosť (spomienky), budúcnosť (očakávanie)
- človek – telo a duša (pamäť, rozum a vôľa) – odraz božskej trojice, láska „Miluj a konaj čo chceš.“
- Diela: O Božom štáte, O slobode vôle

Mladšia Scholastika (8-11.stor.n.l)
- spor o univerzálie (Všeobecné pojmy) – univerzálie sú reálne (realisti), nie sú reálne (nominalisti)
- Anselm – človek je svojím rozumom verným obrazom Boha, bol realista, „Boh je ten, nad ktorým už nemožno myslieť nič vyššie“, z pojmu Boha ako najvyššieho teda vyplýva jeho existencia
- Abelárd – konceptualizmus – všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozum