6. VRCHOLNÁ A NESKORÁ SCHOLASTIKA (T. AKVINSKÝ, J. D. SCOTUS, W. OCAM)

Tomáš Akvinský
- učenie dostalo názov tomizmus, všetky vedy sú len slúžkami teológie
- teológia môže nadviazať na pravdy rozumu, ktoré sú predmetom filozofie
- substancia (súcno – jestvuje samo od seba) a akcindencie (nie sú sami od seba)
- látka a forma, možnosť a skutočnosť, podstata a existencia
- človek je spojenie duše (formy) a tela (látky), ktoré tvoria substanciu, v ľudskej duši je myslenie a vôľa
- Diela: Suma teologická, Suma proti pohanom, O súcne a bytnosti

J. D. Scotus
- zastával názor, že naše prirodzené vedenie je isté len vtedy, ak sa môže oprieť o zmyslové nazeranie
- pozornosť venoval individuálnemu a jedinečnému
- hlásal primát vôle nad intelektom, obhajoval slobodu vôle

W.Occam
- myšlienky o troch princípoch
a) princíp všemohúcnosti (platí len pre Boha
b) princíp protirečenia (záväzný pre Boha aj človeka)
c) princíp ekonómie (platí len pre človeka)
- princíp ekonómie je vyjadrený Occamovou britvou: „Súcna sa nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné“
- Diela: Suma logická

7. RENESANČNÁ FILOZOFIA (M. KUZÁNSKY, F. BACON, N. MACCHIAVELLI, T. HOBBES)

M. Kuzánsky
- základom všetkého je jedno, učenie o učenej nevedomosti
- pojmy hore a dole, vpravo a vľavo sú realtívne, dospel k záveru o guľatosti Zeme
- Diela: O učenej nevedomosti

F. Bacon
- dovolávania sa skúseností ako jediného spoľahlivého východiska poznania, aby sme ich mohli rešpektovať, musíme ich najskôr objaviť
- idolmi Bacon rozumie prekážky a predsudky, ktoré nám znemožňujú poznanie
- „Jediná nádej je v správnej indukcii“

N. Macchiavelli
- dokazuje, že vladár na dosiahnutie moci musí použiť všetky prostriedky a vladár nesmie váhať použiť ich

T. Hobbes
- uznáva zmyslový pôvod poznania, ale zdôrazňuje význam racionálnej abstrakcie

8. NOVOVEKÁ RACIONALISTICKÁ FILOZOFIA (R. DESCARTES, B. SPINOZA, G. W. LEIBNIZ)

R. Descartes
- metodická skepsa, „Cogito ergo sum“, všeobecný kalkul
- dve základné substancie: duchovná a telesná (dualizmus)
- jeho ontológia je realistická, teda uznáva bytie
- Diela: Rozprava o metóde
- „Za pravdivé uznávam iba také tvrdenie, ktorému rozumiem“
- keďže „ja poznávam“ tak „ja existujem“

B. Spinoza
- namiesto vrodených ideí pokladá za východisko poznania idey, ktoré sú nám dané racionálnou intuíciou, táto intuícia sa opiera o „Vyšší rozum“, ktorý presahuje „bežné racio“
- jediná substancia je Boh, čiže príroda, panteizmus
- Dielo: Teologicko-politický traktát

G. W. Leibniz
- „Nič nie je v rozume, čo by pred tým nebolo v zmysloch“, koncepcia dvoch právd „pravdy rozumu“ a „pravdy faktu“
- základ všetkého tvorí nekonečný počet jednotiek bytia – monád (temné, hmlisté a jasné)
- „monáda monád – Boh“
- Diela: Základy filozofie, O telese, O človeku, O občanovi, Leviathan