9. NOVOVEKÝ EMPIRUZMUS (J. LOCKE, D. HUME) A POKUS O SYNTÉZU (I. KANT)

J. Locke
- „ Nič nie v rozume, čo by pred tým nebolo v zmysloch“
- z hľadiska pôvodu rozlišuje dva druhy ideí – zmyslové vnemy, reflexie – pochádzajú z pozorovania našich duševných aktov
- veci majú kvality primárne (rozmer, tvar...) a sekundárne (vznikajú až v procese vnímania danej veci)
- deistické stanovisko – pripúšťa ideu Boha, no nespája ho s náboženstvom
- sústreďuje sa na problém vedomia (predovšetkým poznania)
- Dielo: Rozprava o ľudskom rozume

D. Hume
- skúsenosť považoval za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia
- agnosticizmus – nemožno rozhodnúť o existencii či neexistencii mimo nášho vedomia, ak nemožno dokázať existenciu nemožno ju ani poprieť
- tri druhy asociácií – princíp podobnosti, susedstva a príčinnosti
- učenie i kauzalite – kauzálne spojenie medzi príčinou a účinkom
- následnosť, o ktorej hovorí skúsenosť nás neoprávňuje robiť záver o príčinnom vzťahu
- (to, že jav A nasleduje po jave B neznamená, že prvý jav je príčinou pre druhý)

I. Kant
- vo vedeckom poznaní prírody jestvujú okrem skúsenostných poznatkov aj poznatky, ktoré im predchádzajú (apriórne)
- transcendentálne poznanie – zaoberá sa apriórnym poznaním
- ľudské poznanie – dva základy – zmyslovosť a um
- dva princípy ľudského myslenia – k vonkajšiemu svetu (poznanie prírodovedy) a k vlastnému vnútru (poznanie morálky)
- Diela: Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti

10. FILOZOFIA 19. STR. (G. W.HEGEL, A. SCHOPENHAUER, S. KIERKEGAARD, F. NIETZSCHE, H. BERGSON, W. DILTHEY, A. COMTE, J. S. MILL)

G. W. Hegel
- „Čo je rozumové, je skutočné, a čo je skutočné je rozumové.“
- rozum je podstatou vecí, myšlienka je subjektívna, svet vecí je objektívny, myšlienka je objektívnou podstatou sveta
- absolútno a jeho podstatu – ideu, musíme vyjadriť v procese vývoja
- v procese vývoja absolútno neguje svoje počiatočné formy a stáva sa iným než bolo na začiatku
- protirečenie: od tézy sa nevyhnutne dostaneme k antitéze – prechod na vyšší stupeň poznania
- nad um, ktorý sa snaží vyhnúť protirečeniam stavia rozum
- po téze a antitéze nasleduje syntéza, ktorá sa stáva novou tézou
- pojem nájde zavŕšenie a teda nejde o vývoj nekonečný
- Diela: Encyklopédia filozofických vied, Fenomenológia ducha

S. Kierkegaard
- východiskom jeho filozofie je jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia
- svoju existenciu najplnšie prežívame v situáciách ako je neistota, strach, úzkosť, bolesť, vina, vedomie smrti
- kategória paradoxu – voľba buď – alebo, zodpovedný za voľbu je človek
- sebarealizácia – prvé štádium (voľba estetického postoja), druhé štádium (etický postoj), tretie štádium (náboženský postoj) – najväčší zlom je medzi estetickým a etickým postojom
- Diela: Buď – alebo, Strach a chvenie, Nemoc k smrti

W. Dilthey
- nevyhnutný zážitok a schopnosť vcítiť sa
- hermeneutika ako metóda duchovných vied
- rozdiel medzi prírodnými vedami a duchovnými vedami vidí v tom, že prírodné sa snažíme vysvetliť a duchovným chceme porozumieť
- relativizuje ponímanie pravdy ako inštanciu, ktorá je psychologicky a dejinne podmienená

A. Schopenhauer
- viď letný semester

F. Nietzsche
- viď letný semester

H. Bergson
- viď letný semester

A. Comte
- vid letný semester

J. S. Mill
- viď letný semester