1. NEMECKÁ MATERIALISTICKÁ FILOZOFIA 19. STR. (L. FEUERBACH, K. MARX A MARXIZMUS. PSYCHLOGICKÝ MATERIALIZMUS S. FREUDA. DVE TVÁRE FILOZOFIE ŽIVOTA (F. NIETZSCHE, H. BERGSON)
- po Heglovi – marxizmus, iracionalizmus (Schopenhauer, Nietzsche), existencionalizmus (Kierkegaard), pozitivizmus
- negatívna reakcia na Heglov racionalizmus
L. Feuerbach
- jeden z mála materalistov (marxistické delenie: materializmus a idealizmus)
- celú realitu možno zredukovať na realitu hmotnú
- v oblasti antropológie (filozofia človeka) – jediná pravda je pravda hmotná
- uznával empiricky (zmyslovo) dokázateľné
- spor o náboženstvo, každé nábožentsvo je prejavom projekcie človeka
- kresťanstvo – výsledkom ľudskej túžby, ktorá sa projektuje do absolútna (bezbolestnosť, dokonalosť, neobmedzená láska)
- naviazal na neho Freud
- človek sa každodenne borí s prírodou, chce skrotiť prírodu kultúrou a vzdelaním
- nejde mu o zhodenie Boha ale o oslobodenie človeka, lebo v náboženstve nemá človek vážnosť
- zakladateľ modernej antropológie, v ktorej je človek odkázaný na medziľudské vzťahy
- tvrdí niečo nepodložené, v podstate tvrdí to, čo náboženstvo ale v zápore
K. Marx
- mnohí o ňom tvrdia že nebol filozof ale ekonóm
- marxizmus stanovil chod dejín 20. storočia
- Marx toho nového veľa nepovedal, a vychádzal z Heglovej idealistickej dialektiky (Protiklady téza a antitéza = syntéza, no o 180 stupňov to otočil, tvrdil, že Hegla postavil z hlavy na nohy – materialistická dialektika
- Hegel – absolútny duch, Marx – absolútna hmota, čisté hmotní vzťahy
- študoval v Nemecku, v Berlíne, pretože Rusko bol absolutistický štát, v ktorom sa všetko ľavicové malo vykoreniť, musel utekať do Anglicka, Belgicka, či Francúzska
- stretol sa s Engelsom (podobné myslenie), ktorý ho celý život dotoval, pretože jeho otec bol majiteľom tovární v Manchestri (čiže v podstate bol kapitalista)
- Marxa si adoptovalo robotnícke hnutie a vypracoval Komunistický manifest
- jeho myslenie padlo na úrodnú pôdu v robotníckej triede a rýchlo sa rozšírilo do celého sveta
- myslel si, že touto cestou pôjdu západné krajiny, pretože komunizmus musí podľa neho prísť až po vyspelom kapitalizme
- keď videl, že sa jeho smer dostal do Ruska a na východ nestotožňoval sa s ním: „Ja nie som Marxista“
- cieľom bolo vytvorenie spoločnosti materiálneho blahobytu bez rozdielu triedy, nechcel súkromné vlastníctvo, na rozdiel od Francúzskych utopistov (pokojná cesta) však tvrdil, že treba použiť revoltu a všetky dostupné prostriedky
- porušovanie ľudských práv, manipulácia, diktatúra (Vytvorenie beztriednej spoločnosti)
- vedel, že kapitalisti budú proti, revoltu musia teda urobiť robotníci, ktorí potom budú vládnuť
- existuje len hmota a len tá sa môže emancipovať
- všetky vzťahy v spoločnosti sú autentické (pravé) len vtedy, ak obsahujú materiálne, výrobné, ekonomické vzťahy
- ideologická nadstavba – toho, čo je falošné je treba sa zbaviť – umenie, etika, filozofia, náboženstvo
- jasným MD, DAL sa zaoberá iba ekonomika (ekonómovia odporujú – aj etika, dôvera, medziľudské vzťahy)
- aby človek späť získal dôstojnosť musí sa sám stať majiteľom (znárodňovanie)
- „Náboženstvo je ópium ľudstva“ – buržoázne prežitky
- dočasná etapa – socializmus (odmeňovaní podľa zásluh), komunizmus (bez nároku na odmenu)
- apriorizmus – v mene vedy tvrdil, že neexistuje nič, čo neobsahuje hmotu, veda je v jeho ponímaní veľmi úzka
- neexistuje dobro alebo zlo, lebo všetko môže byť dobré v procese ďalšieho vývinu
S. Freud
- iracionalista
- bol materialista medzi psychológmi, psychologický marxizmus
- žil v konzervatívnej a monarchistickej Viedni, kde pohoršoval svojimi myšlienkami
- bol psychiater (hystéria žien), teória – všetko ľudské konanie je výsledkom libida (sex. pud)
- v človeku existujú tri vrstvy základom ktorých je nevedomie, celé psyché je v našom nevedomí, to čo je vo vedomí je len malá čiastka (porovnanie s ľadovcom pod a nad vodou)
- to čo riadime je len malá časť a aj toto riadenie robíme len s popudu nevedomia
- tretia vrstva „Nadja“ (superego) je zásobáreň mravných noriem, výsledkom psychickej aktivity, tlaky spoločnosti aby človek konal mravne a sociálne
- hierarchia spoločnosti (Oidipovský komplex) – Oidipus nechtiac zabil svojho otca (otec je pre syna a zároveň syn pre otca vždy sokom v dvorení matke, matka je predmetom túžby syna, ale keďže to zákony nedovoľujú, syn si vytvorí odpor k otcovi, z čoho má potom pocit viny a toto sa prenáša do ďalších vzťahov)
- vznik náboženstva – Boh (otec) bol vytvorený preto, aby syn mohol otcovi dokázať, že ho predsa len má rád (neutralizácia Oidipovho komplexu)
- povýšil psychologické poznania na filozofické (revolúcia v psychológii)
- zakladateľ psychoanalýzy (odkrývanie podvedomia)
- hneď po ňom Jung aj Adler zavrhli determinizmus túžby po sexe (Jung- arché)
- okrem Freuda aj Viktor Frankl (žid)-psychoanalytik–existencionálna túžba (zásluhy má Freud)
