A. Schopenhauer
- základný princíp niečo iné ako rozum = vôľa = voluntarizmus a iracionalizmus, pesimizmus
- rozum nie je nad vôľou ale je krok za ňou, a plní to, čo mu vôľa prikáže
- človek je jediný tvor, ktorý s touto silou vôle bojuje, rozum mu káže niečo iné ako vôľa, v človeku sa prejavuje individuálna vôľa, keď sa jej vzdá, len vtedy sa môže spojiť s celosvetovou vôľou (budhizmus)
- propaguje asketizmus (potlačenie žiadostivosti) v budhistickej nirváne(blaženosť) – intelektál. splynutie s vôľou
- ďalšia cesta = estetické povznesenie, meditácia krásneho (hudba, výtvarné diela, Wagnerova hudba – boli priatelia)
- žil vtedy keď žal slávu Hegel a celý život bol nepochopený až ku koncu života sa mu dostalo zadosťučinenia
- podstata sveta sa vymyká oblasti rozumovosti a chápaniu rozumom, neexistuje inteligentný poriadok, ktorý by sa dal rozumovo vysvetliť
- podstatou sveta je vôľa ako živelné chcenie, nerozumné pudenie k aktivite k životu
- svet vo svojej podstate nemá zmysel (samovraždy umelcov – odvolávali sa na neho, on však tvrdil, že samovražda to nevyrieši, lebo nepoprie vôľu)
- všetci sme v rovnakom postavení a preto nezmyselnosť svojho bytia môžeme zmierniť súcitom s inými
- všetko dianie v prírode je stupňom objektivizácie svetovej vôle (príroda – boj vôle)
- Dielo: Svet ako vôľa a predstava

F. Nietzsche
- bol voluntarista (vôľa), vitalista (vitale – živý) – vôľa k moci
- Schopenhauerovi vyčíta pesimizmus, tvrdí, že človek má istú úlohu v živote
- jeho myšlienky sa až dnes slobodne rozvíjajú, vzbudil vo svoje dobe pohoršenie
- žil v Nemecku v náboženskej rodine a jeho filozofia je reakcia na mladosť
- bol básnik a literát, celé myslenie vkladal do úst postáv, v epickom kontexte, jeho literatúra sa ľahko čítala a rýchlo sa rozšírila medzi študentmi
- staroperzský prorok „Zarathustra“ – „Boh zomrel“ „Nech žije človek“
- kresťanstvo je projekciou, výmyslom človeka, aby sa človeku ľahko žilo
- na trón, kde stál Boh kladie človeka, človek však bez Boha to má oveľa ťažšie, je to obrovská zodpovednosť a musí mať veľmi široké plecia
- veľmi tvrdá kritika kresťanstva – ideálom človeka je poslušná ovca, kresťanstvo túto ovcu spravilo symbolom cnosti, keď Ježiša prirovnáva k baránkovi
- tvrdí, že človek nie je ovca, človek je ako lev, ktorý sa do všetkého púšťa (ako odtrhnutý z reťaze) ale ďalej ide, že človek vlastne nie je ani ovca ani lev ale proste človek
- ku koncu života sa pomiatol, stratil rozum, môže to byť dôsledkom jeho filozofie akoby nezniesol a nezvládol takú zodpovednosť
- modlitba – obracia sa na Boha a prosí ho o odpustenie
- Nihilizmus – nič
- Nadčlovek – „Ubermansch (namiesto Boha) – stelesňuje vôľu k moci
- Nemecký fašizmus sa odvoláva na Nietzscheho – Nordická rasa – Hitler
- neexistuje dobré a zlé (pyšnosť a skromnosť) pýcha nie je zlá
- antidemokrat, antisocialista (stádo odmietal, bol individualista), antifeminista (pohŕdal ženou, je vraj pasívna) antiintelektuál, antipesimista, antikresťanský
- „Človek nemusí smútiť, lebo sa môže stať nadčlovekom“
- človek je výsledkom evolúcie života, ktorý pokračuje smerom k nadčloveku

H. Bergson
- vitalizmus, realita je sám život
- život skôr v duchovnej podobe ako sila, ktorá sa oslobodzuje od hmoty
- Diela: Hmota a pamäť
- rozlišuje medzi priestorom a časom, priestor je homogénny (rovnoprávne body)
- pohyb je vlastne prejavom priestoru, zmena pozície
- čas nemôžeme merať v jeho podstate a je nezvratný
- v priestore môžeme ísť od jedného bodu k druhému, v čase nie, čas je plynutie
- priestor JE (rozum, logika – hmota)
- čas SA DEJE (intuícia, nazeranie)
- čas je merateľný len keď je zredukovaný ale sekundy, minúty nevystihujú TERAZ, teda podstatu času
- čas má aj svoju kvalitu
- na rozdiel od rozumu, intuícia neslúži výrobe, ani ekonomike
- ELÁN VITAL – životný vzmach – vnútorné pudenie života, ktoré sa snaží opustiť hmotu, keď rastú deti, keď sa človek lieči z choroby, pri modlitbe
- zduchovňovanie hmotného, nikdy sa k nemu nedostaneme, ale stále sa k nemu dostávame
- vedomie nie je niečo, čo je v tele, len niečo, ako kabát zavesený na vešiaku