2. FRANCÚZSKY A ANGLICKÝ POZITIVZMUS (A. COMTE, J. BENTHAM, J. S. MILL, H. SPENCER), AMERICKÝ PRAGMATIZMUS 20. STR (W. JAMES, J. DEWEY)

Pozitivizmus Francúzsky

A. Comte
- cieľom jeho úsilia bolo založiť naše vedenie a poznanie na tom, čo je pozitívne dané na faktoch našej skúsenosti a na skúmaní vzťahov medzi faktami
- vedecká filozofia musí odmietnuť skúmanie toho, čo presahuje našu skúsenosť
- v historickom vývine ľudského ducha rozlišuje štádiá: teologické, (náboženské) metafyzické a pozitívne
- „Veda poznáva preto, aby sme mohli predvídať a predvídame preto, aby sme mohli správne konať“
- zakladateľ empirickej sociológie
- je bezúčelné pýtať sa na podstatu
- pozitívne je vlastne skutočné (zmysluplné, užitočné) negatívne skutočné nie je (neužitočné)
- preferuje iba fakty
- pocítil prorocké poslanie – ohlásiť novú éru, jedinú pravú = človek zanecháva teológiu a metafyziku
- nebol dobrým prírodovedcom, prírodné vedy sú podľa neho len pomôckou, aby prežila spoločnosť
- matematika je základom všetkých vied a vyvrcholením je sociológia
- vytvoril obraz spoločnosti – odvíjať sa má z vedeckých poznatkov
- najvyššie – vedecké inštitúcie = garancia dobrého fungovania spoločnosti
- nové náboženstvo – veľká bytosť – spoločnosť sama
- katechizmus pozitívnej spoločnosti – sviatky, modlitby
- svoju teóriu o tom, že nie je metafyzika podkopal na konci svojho života tým, že vytvoril novú metafyziku

Pozitivizmus Anglický

J. Bentham
- princíp pozitivizmu, maximalizácie dobra
- „čo najviac dobra, pre čo najväčší počet ľudí“
- dva veľké problémy – otázka kvantifikácie „čo najviac“ – nástroj na meranie šťastia neexistuje a otázka rôznorodosti – každý človek považuje za šťastie niečo iné, nedá sa stanoviť nadriadenie jedného šťastia nad druhým

J. S. Mill
- veľmi nadaný, 18-násť ročný promoval, 19-násť ročný založil anglickú pozitivistickú spoločnosť, bol liberál
- snažil sa Benthama doplniť, problematika logiky a metodológie vedy
- stanovil hierarchiu šťastí – najvyššie miesta – duchovné šťastia, nakoniec – telesné šťastia
- evolúcia – Dárwinova teória, rozpracoval princípy induktívnej metódy
- ulitarizmus – pravda je len to, čo je užitočné
- filozofia kapitalizmu, všetko konať len v prospech úžitku
- samotná veda je však metafyzická, fakticky nepodložená
- nebezpečenstvo – celý systém spoločenských vzťahov sa redukuje na vzťahy ekonomické
- nadväzuje naň pôvodná americká filozofia

Americký pragmatizmus

W. James
- pragma – čin alebo výkon
- pravdivé je to, čo je užitočné, čiže netreba sa zaoberať dopadom teórií, len hladinou osohu
- aj filozofia je dobrá ak je užitočná, aj náboženstvo
- Diela: Pragmatizmus, Pluralistické univerzum

J. Dewey
- pedagóg, inštrumentalizmus
- tvrdí, že všetky teórie a myšlienky sú len nástrojom (inštrumentom)
- americká pedagogika – vzdelávanie najmä pomocou praxe

3. FILOZOFIA JAZYKA (L. WITTGENSTEIN) NOVOPOZITIVIZMUS, TEÓRIE VEDY 20. STROROČIA

L. Wittgenstein
- filozofia jazyka, začiatok 20.str, vychádza z pozitivizmu
- fakticky doložiteľné – a to je jazyk – vyjadrovanie vedomia
- štruktúra jazyka
- jazyk ako subjektívny nástroj
- zakladateľ filozofie jazyka
- Rakušan (bol aj na Slovensku), bol učiteľom v škôlke, vojak
- napísal knihu v zákopoch „Traktát“ v latinčine – množstvo poučiek a takmer matematických viet