Teórie vedy 20. storočia

- v polovici 20. str. nastáva zvrat, obrat
- Kuhn, Feyerabend, Fanhoper, Lakatoš, Popper
- filozofia nikdy nie je absolútna veda
- paradigma – základná pozícia (matrica) – mení sa
- niektoré pravdy sú konštanty – pravouhlosť, rýchlosť svetla (Newton)
- Einstein – poprel konštanty, čas sa podľa neho môže naťahovať, priestor sa môže zmršťovať
- vedecké revolúcie – zmena paradigmy
- vedecké teórie – sú len hypotézy, veda sa stále vyvíja, platné len v istom pohľade
- Popper – princíp falzifikácie (vyvrátenie), pozitívne vedy sa zakladali na indukcii (zovšeobecňovanie- každá pravda je skutočná ak ju možno dokázať indukciou), postavil sa proti induktívnej metóde a princípu verifikácie, tvrdil, že teória je platná dovtedy, dokedy platia všetky prvky, ak je len jeden zlý, tak je zlá celá teória (skromnejší postoj), zakladateľ kritického racionalizmu

4. EXISTENCIONALIZMUS (S. KIERKEGAARD) A FILOZOFIA EXISTENCIE 20. STROROČIA (J. P. SARTE, A. CAMUS, K. JASPERS, M. HEIDEGER)

Existencionalizmus

S. Kierkegaard
- Dánsky filozof, žil v Kodani, mimo Európskeho diania (zabudnutý filozof), zdedil veľký majetok
- až 30 rokov po jeho smrti sa jeho diela prekladali z dánčiny do nemčiny
- žil v 19.str, ale jeho filozofia patrí 20.storočiu
- ovplyvnil ho Hegel (rozum), chcel zasadiť ranu idealizmu, pretože Heglovi nikdy nezáležalo na jednotlivcovi, vždy hovoril o masách, Hegla nazýva šarlatánom, ktorý použil pakľúč, aby otvoril dejiny a na to vraj nemal právo
- východiskom jeho filozofie je jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia
- „Ja som ja, ako jediný človek na svete a v Heglovej filozofii sa neviem vysvetliť, mám problém sa svojím vzťahom k ľuďom, so svojou morálkou
- svoju existenciu najplnšie prežívame v situáciách ako je neistota, strach, úzkosť, bolesť, vina, vedomie smrti
- kategória paradoxu – voľba „buď – alebo“, zodpovedný za voľbu je človek, odmietol Heglov prístup „Aj aj“, vyjadril jasný postoj len jedinej voľby (v Heglovom systéme bolo dobré aj to, aj to) = „Ja sa rozhodovať nebudem“ = aj to je rozhodnutie !
- niektorým ľuďom sa rozhodovať nechce, radšej sa nechávajú niesť prúdom, masou ľudí
- sebarealizácia – prvé štádium (voľba estetického postoja - človek sa snaží iba prežiť bez rozhodovania), druhé štádium autentické, pravé (etický postoj – budem sa rozhodovať a budem zodpovedný), prechod medzi prvým a druhým štádiom si vyžaduje konverziu – obrátenie, pretože je medzi nimi priepasť, tretie štádium (náboženský postoj – spontánne prerastie z etického štádia, človek sa rozhoduje pre Božiu vôľu – Izák, Abrahám – obetovanie syna)
- Diela: Buď – alebo, Strach a chvenie, Nemoc k smrti
- písal časopis „Okamih“, zdôrazňoval nie plynutie, nie veľké dejiny, ale práve tento okamih, to čo sa práve teraz deje
- snažil sa burcovať ľudí, snažil sa o osvetu, poukazoval na pokrytectvo šľachty, spoločnosti i cirkvi
- bol uzavretý (ja a ja, ja a moje svedomie, ja a Boh)
- mal pocit, že musí odčiniť otcovu chybu smilstva tým, že zostane slobodný a život zasvätil osvete, opustil aj snúbenicu

Filozofia existencie 20. storočia

- vznikla ako reakcia na tvrdú racionalistickú spoločnosť v mene ideí (svetové vojny)
- nová kultúrna nálada, zmysel života
- existencia – bytie človeka, spôsob bytia, je individuálna, subjektívna
- človek nemá prirodzenosť vopred určenú, on si ju tvorí v slobode, sme „tabula rasa“
- úlohou človeka je stať sa tým, čím je
- čas, dejiny sú dôležité, ale dôležitejšie sú osobné dejiny

J. P. Sarte
- tvrdí, že človek existuje vo svete bez Boha
- rozdelil existencionalistov na teistov a ateistov
- sám sa považoval za ateistu, tak ako bol ateista aj A. Camus (teisti – Jaspers, Marcel, Heidegger)
- existencia predchádza esenciu (podstatu)
- svojou vlastnou podstatou (esenciou) sa človek stáva až vo svojej smrti, len vtedy je niečím hotovým, dokončeným, čo už nemá projekt a z toho vypláva absurdnosť celého základného zmyslu existencie
- ničota – opak bytia, človek prežíva kŕč, žitie nemá zmysel, zážitok nevoľnosti, zhnusenia, pred dávením, že je na svete náhodne
- základná voľba – pozitívna alternatíva – niečo tu je (nádej), negatívna alternatíva – nič tu nie je (bezútešnosť)
- človek, ktorý svojou slobodnou voľbou realizuje vo svete seba ako projekt, sa nemôže zbaviť bremena zodpovednosti za dianie vo svete
- „druhý je pre mňa peklom“ ale nemôžem sa ho zbaviť, druhý tu bude vždy, nie je to však nenávisť ale pocit ohrozenosti
- kontrastuje s filozofiou dialógu, ktorá naopak tvrdí, že človek sa stáva osobou prostredníctvom komunikácie (Buber, Levinas – žid = „pohľad druhého ma robí mnou samým“, druhý je zrkadlom, zjavením pravdy, dialógom je výmena, odkrývanie vlastnej krehkosti)
- Diela: Hnus, Bytie a ničota, Existencionalizmus je humanizmus, Kritika dialektického rozumu