A. Camus
- bol takisto ako J. P. Sarte ateistom
- bol to francúzsky významný spisovateľ

K. Jaspers
- bytie má zmysel
- komunikoval s druhými, prežil vlastné stroskotanie, zvláštny okamih, ktorý človeka podnecuje, aby si dal odpoveď na otázku zmyslu života – hraničné situácie (dotyk so smrťou, narodenie dieťaťa) – Prečo tu vlastne som? Aký to má zmysel?
- svet šifier, symbolov, zašifrované posolstvo, za tým je bytie samé
- nepoužíva pojem Boh ale „všeobjímajúce“ presahujúce, keď komunikujeme, presahujeme sami seba
- sloboda – človek je preto človekom, lebo sa môže rozhodovať
- existencia – možnosť byť, sloboda je viacej ako byť, lebo sa môže rozhodnúť nebyť
- zážitok z vlastného stroskotania – kľúčová šifra – nikdy nesmieme stuhnúť na nejakom očakávaní
- hraničné situácie a komunikácia
- Diela: rozsiahla práca: Filozofia

G. Marcel
- nemusíme vedieť

M. Heidegger
- filozofia spoločenská nie individuálna ako hlásal Kierkegaard
- Dielo: Bytie a čas
- vracia sa k otázke bytia, zaujíma ho bytie samého súcna, to, že súcno je
- pýtať sa čo je bytie ako predmet je nezmyselné, lebo nemôže byť ničím iným než bytím
- to na čo sa máme pýtať je zmysel bytia
- jediné súcno, ktoré vie o svojom bytí je človek, poznávať svoje vlastné bytie znamená existovať
- ľudské bytie je existencia, kým všetky ostatné veci jednoducho sú, preto iba človek je schopný pochopiť bytie
- človek o sebe vie, že je, a že je konečný, jeho bytie je bytím k smrti
- človek má pred smrťou úzkosť, ktorá mu odhaľuje jeho „vrhnutoť do bytia“ a jeho „neudomácnenosť vo svete“, preto je jeho existencia sústavná starosť a vie, že v okamihu smrti sa ocitne sám
- keďže existencia je krátka a konečná, človek jej prikladá nesmiernu cenu, udržiava v sebe vedomie časovosti, tým, že nikdy nie je úplne v prítomnosti, ale obzerá sa do minulosti a hľadí do budúcnosti
- starosť o existenciu je pre Heidegera autentickým bytím

5. FENOMENOLÓGIA A ANTROPOLÓGIA 20. STR (E. HUSSERL, M. SCHELLER) FILOZOFIA DIALÓGU (M. BUBER, E. LEVINAS) SÚČASNÁ HERMENEUTIKA (H. G. GADAMER, P. RICOEUR)

Fenomenológia a antroplógia 20. storočia

E. Husserl
- fenomenológia = späť k samotným veciam!
- chce nájsť nový spôsob videnia vecí
- fenomén sa nám ukazuje v skúsenosti, jeho povrch, prvú vrstvu tvorí to, čo vnímame zmyslami
- tvrdí, že základom zmyslového je niečo nezmyslové, a to je druhá vrstva fenoménu, jeho podstata (esencia)
- túto esenciu nepostihujeme zmyslami ale duchovným aktom (nezmyslové poznanie)
- od predstavy „objektívneho sveta“, odlišuje „životný (prirodzený) svet“
- každú skúsenosť, ktorú získavame, získavame len zo životného sveta
- objektívny svet, ako ho podávajú vedy (empirické), je len konštrukciou, ktorá čerpá z pôvodnej bezprostrednosti životného sveta, dôverne známeho človeku
- filozofia je veda eidetická (veda o podstatách, esenciách)
- Diela: Kríza európskych vied

M. Scheller
- nadviazal na E. Husserla
- stal sa zakladateľom modernej filozofickej antropológie

Filozofia dialógu

M. Buber

E. Levinas
- „pohľad druhého ma robí mnou samým“, druhý je zrkadlom, zjavením pravdy,
- podstatná zložka je dialóg, čiže výmena, odkrývanie vlastnej krehkosti