Villiam Occam (Ockham) (1290-1349) – bol anglickým františkánom, Dunsonovým žiakom, voluntaristom a čistým nominalistom, významným logikom stredoveku. Upriamoval pozornosť na jednotlivosti, a teda je predchodcom induktívnej metódy. Cirkev jeho učenie zavrhla a Occama exkomunikovala. Occam tvrdil, že svetská a duchovná moc by mali byť nezávislé, odmietal neomylnosť pápeža a presadzoval myšlienku o troch princípoch:
1. Princíp všemohúcnosti (platí pre Boha) - z ktorého vyplýva, že stvorený svet je úplne kontingentný,
2. Princíp protirečenia (platí pre Boha aj pre ľudí) - Boh netvorí nič protirečivé,
3. Princíp ekonómie (platí len pre ľudí) - tzv. „Occamova britva“ – hovorí, že súcna sa nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné, t.j. pri vysvetľovaní máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmov, princípov. (Keď sa dívam na bielu stoličku, nie je treba riešiť jej belosť či stoličkovitosť.) Occam tiež popiera "universália ante res". Tieto všeobecné pojmy nemôžu byť podľa neho ani v Božej mysli, pretože potom by nebolo možné stvorenie z ničoho (ako to tvrdí teológia). Neexistuje žiadna kde-ita, existuje iba kde. V skutočnosti neexistujú ani žiadne relácie (vzťahy) ako niečo samostatné, sú iba veci k sebe vzťažené.

Spor o univerzálie - nominalizmus versus realizmus
Otázka v tomto spore znela, či všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem človeka, existujú reálne ako individuálne veci. Existuje všeobecný pojem človeka, alebo len konkrétny Peter alebo Ján?
Sú teda univerzálie reálne?
a) Tí, ktorí odpovedajú áno, sa nazývajú realisti - (je to blízko Platónovej náuke o ideách a vzoroch všetkých vecí). Zástupcom je Anselm, Akvinský (umiernený), ...
b) Tí, ktorí popierali reálnosť univerzálií boli nominalisti - reálne existujú len konkrétne veci, t.j. všeobecné idey existujú len v mysliach ľudí. Predstaviteľmi sú Duns Scottus, William Occam, ...