Východiskom Platónovej F bol dualizmus! – ako prvý zo starovekých gréckych filozofov zdôrazňoval rozdiel medzi telesným a natelesným, zmyslovým a nadzmyslovým svetom.

-vyslovil koncepciu dvoch svetov : 1. svet ídeí - svet nemateriálneho, nemenného bytia, tento svet zahŕňa všetko – veci, vlastnosti veci, vzťahy medzi vecami. Preto má ídea trojaký charakter:

ontologický – je modelom ako stály a nemenný pojem podstaty veci
teologický – je ídeou účelného poriadku častí, ktoré sú obsiahnuté vo veci
logický - je všeobecným pojmom, pomocou ktorého poznávame veci a zavádzame poriadok do chaosu vonkajšieho sveta

Skutočným bytím sú len ídey – reálny svet podlieha zmenám a je len obrazom ideálneho sveta. To čo vnímame zmyslami sú len „tiene“ skutočnosti
Svet, ktorý vnímame zmyslami je svet „tečúci/ /nadvezoval na eleatov – Herakleita „panta rei“ – všetko plynie/ a veci tohto sveta vznikajú a zanikajú – nemožno ich poznať, lebo poznávať sa dá len to čo je stále /eidos/, čo je objektívne jestvujúca podstata.
Platón chápe ídey ako oddelené od jednotlivých vecí a pokladal ich za samostatnú realitu . V tom je vyjadrený jeho objektívny idealizmus.

2.svet vecí – svet, v ktorom žijeme, - materiálny menlivého nedokonalého bytia
-svet, ktorý vnímame zmyslami vzniká spojením ídey s konkretmou látkou – hmotou
-je to svet nedokonalý

Svet ídey ma hierarchické usporiadanie.

Platonov trojuholník

Idea
ABSOLUTNO

JA BYTIE
Subjekt duše skúsenosť vo svete prírody

DUŠA – ja – pred vstupom do tela bola spriaznená s ídeami.
-vlastné poznanie „očami duše“ Platón nazýva noesis, epistéme
-skladá sa z troch zloiek:1. rozum- múdrosť/cnosť/
2. vôľa- statočnosť /cnosť/
3. žiadostivosť – umiernenosť /cnosť/
- rozumová zložka je nesmrteľná, ďalšie dve zanikajú spolu s telom
-zložky nie sú v rovnováhe, niektora prevažuje a tým predurčuje na určité zaradenie v spoločnosti.
-Obyvateľov rozdelil na tri stavy: vládcovia – obdarení múdrosťou
strážcovia – vojaci – odvaha,statoč.
Výrobcovia – živitelia spoločnosti
-preto v štáte by mali vládnuť najmúdrejší – filozofi a sú zárukou spravodlivosti
-Platón sníval o ideáli – spojenie moci a múdrosti. Za najspravodlivejšiu vládu považoval vládu filozofov /sofokracia/
-Ostatné formy štátu sú „poškvrnené“, napr. v timokracii vládne násilie, v demokracii bezuhonné zneuživanie slobody a neobmedzené panstvo davu, v tyranii sám tyran je otrokom svojich vášni, ktorými deptá poddaných

ARISTOTELES /384 – 322 p.n.l./

Bol filozofom s mnohými prívlastkami: „knieža filozofov a majster tých, čo vedia“, Alexander Veľký vo F“. ale aj „bezduchý ako prázdny hrob“ .Zaradiť ho epochy nie je jednoduché. Narodil sa v klasickom obd, ale svoju školu založil a zomrel v helenistickom období.
-narodil sa na Chalkidiki ako syn osobného lekára macedónskych kráľov.
-Ako 18 ročný nastúpil do Platónovej akadémie, kde zotrval 20 rokov až do smrti Platona
-Prednášal rétoriku, po Platonovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil vlastnú školu, tam dostal pozvanie od Filipa II do Macedónie, aby sa ujal výchovy mladého Alexandra. Keď Alexander nastúpil na trón Aristoteles sa vrátil do Atén a založil slávnu školu – Lykeion
-Podobne ako Platóna ho obvinili z bezbožníctva, vrátil sa na Chalkidiki kde aj zomrel

Diela: - sú veľmi rozsiahle- napísal najväčší súbor vedeckých kníh v dejinách ľudstva /hovorí sa o 170 tituloch, z ktor. Sa zachovalo 47/

Celé jeho dielo rozdeľujeme na 4 časti: –
.1. filozof. Spisy zaoberajúce sa logikou - Kategórie, O vyjadrovaní, Prvé analytiky
2. spisy zahrnuté do Metafyziky /14 kníh/, neskôr nazývané Prvá filozofia
3.prírodovedné spisy – Fyzika. O nebi, O vzniku a zániku, O skúmaní živočíchov, O duši
4.spoločenskovedné a umenovedné spisy – Politika, Rétorika, Poetika, Etika Nikomachova, Aténska ústava