referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dorota
Pondelok, 6. februára 2023
Renesančná filozofia
Dátum pridania: 21.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: anjela1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 545
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 
Relatívnosť poznania spôsobujú geografické objavy, ktoré menia obraz Zeme. Pravá dôstojnosf človeka spočíva v tom, že on sám je súčasťou prírody, nie je ani nad prírodou, ani mimo nej. Odmietanie antropocentrizmu vedie k uznaniu mravnej prirodzenosti človeka, čo je hlavnou témou Esejí. Jednota tela i duše, mravnosť vytvorená na prirodzených základoch odmieta učenie o nesmrteľnosti duše. Smrť je jedným z prvkov vesmímeho poriadku. Preto ani mravnosť sa nemôže zakladať na obavách alebo nádejach o posmrtnom živote duše. Cieľom cností, ku ktorému nás vedie príroda, je vedieť dobre a prirodzene prežif tento život.
Oslobodenie ľudskej osobnosti sa prejavuje aj v sociálnych a politických učeniach ďalších predstaviteľov.

NICCOLO MACHIAVELLI (1469 -1527) skúma svet ľudských vzťahov a činov a ich pôsobenie na vznikanie a zanikanie štátov. Vznik ľudskej spoločnosti, štátu i morálky vysvetľuje prirodzenými príčinami, nie božským zásahom. Zavrhuje koncepciu, podľa ktorej štát je závislý od cirkvi ako najvyššej moci na Zemi. Svetský štát založený na národnom princípe je právnym štátom. Základom práva je moc, a nie morálka. Najvyšším zákonom politikyje šťastie a moc štátu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú prípustné aj nemorálne prostriedky. Vo svojom najznámejšom diele Vladár Machiavelli vysvetľuje, že vládca má byf kombináciou mocného leva a prefíkanej líšky, aby jeho štát bol mocný. Ľudia si musia uvedomiť, že ich činnosf riadia dva motívy: egoizmus a záujem. Preto aj praktický politik sa má riadif radami odborníkov, ako dosiahnuf reálne výsledky. Štátny záujem je záujem celého národa. Vladár je reformátor, tvorca nového štátu, ktorý predstavuje celonárodné záujmy.
Inú koncepciu štátneho záujmu vytvorili Thomas More a Tommaso Campanella.

THOMAS MORE (latinsky Morus, 1478 - 1535) vo svojej slávnej Utópii z roku 1516 sa snažil odpovedať na rozpory doby. Túžba po lepšom spoločenskom zriadení ho priviedla na myslienku ideálneho štátu, ktorý sa mal realizovať na vymyslenom ostrove Utópia. Prícínou rozporov je majetková nerovnosť medzi ľuďmi. Sprisahanie boháčov je stav, keď súkromné záujmy prevládajú nad ideálom pospolitosti. Žiadna vášeň nikdy nepostíhla ľudský život väčším nešťastím, než tajná láska k samému sebe, k vlastnému prospechu. Ideálny štát odôvodňoval aj teologicky, má viesťk obnove ľudskej prirodzenosti, o ktorej sa píše aj v Písme. Ježiš Kristus sa pokúšal odvrátiť smrterníkov od súkromného záujmu k záujmu o spoločné. Ideálny štát je založený na spoločnom majetku a všeobecnej účasti občanov na produktívnej práci. Cierom je zabezpečiť materiálne potreby občanov a slobodný rozvoj rudskej spoločnosti. Jeho sen sa však nikdy neuskutočnil.

TOMMASO CAMPANELLA (1568 -1639) je autorom diela 0 slnečnom státe, v ktorom ideálom spoločenského zriadenia je spoločné vlastníctvo a spoločná práca. Hlavnými atribútmi života sú moc, múdrosf a láska.Návrat k prirodzenému stavu ľudstva je nevyhnutný. Túto nevyhnutnosť nazýva osudom. Príčinou útrap a zločinovje bohatstvo. Na konci návratu k prirodzenému stavu Fudstva je celosvetové zjednotenie, kde politické elity všetkých štátov budú všetko riešif mierovou cestou.
Neutopické názory na mierovú spoluprácu medzi štátmi má Hugo Grotíus (1583 - 1645), ktorého pokladáme za zakladateľa medzinárodného práva (autor diela 0 práve vojny a mieru). Pre Grotia stojí právo nad štátom. Právo pochádza od Boha, ale existuje aj prirodzené právo vyplývajúce z ľudskej prirodzenosti. Prirodzené právo sa prejavuje v občianskom práve v rámci jedného štátu a v medzinárodnom práve medzi štátmi.

4. Najvýznamnejším prínosom reformácie je rozpracovanie učenia o vnútornom individuálnom vzťahu k Bohu. MARTIN LUTHER (1483 - 1546) odmieta úlohu cirkvi ako jediného sprostredkovateľa vzťahu medzi človekom a Bohom. Individuálna spása sa však nemôže uskutočniť mimo náboženstva. Možnosť vykúpenia poskytujú evanjeliá, a preto sa aj jeho učenie nazýva evanjelickým. Reformácia prispela k zosvetšteniu škôl.
Luther však dôsledne vystupoval protí racionalizmu prednášanému na univerzitách. Viera a rozum sa nemajú miešať.
Reformou školského vzdelávania sa zaoberal F. Melanchthon, ktorý si ako základ protestantskej filozofie vybral Aristotela. Iný prístup volí Jakob Bohme pri analýze vzťahu Boha a prírody: vychádza z naturalistického panteizmu a zo sebaanalýzy v skúmaní duševnej a telesnej prirodzeností človeka. Jeho filozofia vyúsťuje do mysticizmu.

Reformačné hnutie - vznik nekatolíckych teologických koncepcií v západnom kresťanstve, ktoré sa usilovali o nápravu rímskej cirkvi a obmedzenie jej moci - vyzdvihuje individualizmus, mravnú zodpovednosť za seba, slobodu svedomia, sprístupňuje vzdelanie širokým vrstvám spoločnosti. Napomáha rozvoj meštianstva a slobodného podnikania.
Ulrich Zwingli a Johanes Kalvín vytvárajú reformačné hnutie aj v ďalších krajinách Európy.

 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Podobné referáty
Renesančná filozofia SOŠ 2.9498 3034 slov
Renesančná filozofia 2.9481 2886 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.