4. Antické osvietenstvo : sofisti, Sokrates – jeho metóda a etika


1. polovica 5. storočia pr. n. l. – Gréci víťazia nad Perziou. Nastáva rozvoj hospodárstva, upevňuje sa demokracia. Vznikajú rôzne spoločenstvá :

Peloponézsky spolok (Sparta)
Aténsky námorný spolok

Rozvíja sa obchod a finančníctvo, narúšajú sa tradičné väzby medzi ľuďmi v mestských štátoch. Nové väzby sa ešte neutvorili, jednotlivec sa presadzuje šikovnosťou a zručnosťou, od nej závisí jeho úspech v spoločnosti. Človek realizujúci sa v spoločnosti musel byť vzdelaný, musel vedieť argumentovať a rečniť. Filozofia sa preto odkláňa od prírody a orientuje sa na človeka a spoločnosť.


SOFISTI

Boli to profesionálny učitelia múdrosti, dobrej reči a myslenia. Toto obdobie prináša voľnosť slobodu v náboženských otázkach, morálke, politike, vo vede. Sofisti sa venovali rétorike, logike, matematike, gramatike, sofistike, (= umenie viesť rozhovor a za každú cenu v ňom zvíťaziť nad protivníkom). Členia sa na :

Starších – riešia gnozeologické otázky; Protagoras, Gorgijas
Mladších – rozvíjajú sofistiku; Trasymachos, Antifón, Lykofron, Kalikles
Realizovali sa v oblasti :

jazyka – je to umelý výtvor človeka
spoločnosti – rozlišovali spoločenské a prírodné zákony. Spoločenské sú výsledkom dohody, prírodné sú pôvodné. Spravodlivosť je tiež ľudský výtvor a pravda je otázkou dohody. Zákony a pravda plynú z moci, sú na jej ochranu. A náboženstvo je výsledkom ľudskej činnosti a viera v Bohov má svoj význam.

poznania – presadzovali tendenciu slobodného myslenia. Nebrali ohľad na mravy, vieru, spoločenské normy, ktoré mohli obmedzovať človeka. Uvedomovali si relatívnosť poznania. Poznali silu logických poznatkov, silu slova. Toto dokázali zneužiť. Upozornili na pružnosť pojmov a bojovali proti dogmám.

Protagoras : „ O každej veci môžu existovať 2 výpovede, ktoré si protirečia.

Gorgijas : „ 1. Nič nie je.
2.Ak niečo je, nemožno to poznať.
3.Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.“

Ich diela sa zachovali len zlomkoch a ako citáty ich nasledovníkov


SOKRATES ( 469 – 39 pr. n. l .)

Pochádzal z rodiny sochára a pôrodnej babice → nezámožný pôvod. Ako občan bol nesmierne čestný, dodržiaval zákony a plnil si povinnosti. Mal povesť čestného a nepodplatiteľného človeka. Bol udatný ako vojak, otužilý, telesne zdatný, vzor pre spolubojovníkov. Výzorom bol nevzhľadný (vypuklé oči, lysá hlava, ťarbavý krok), no priťahoval ľudí svojím intelektom. Nebol kabinetným mysliteľom, prechádzal sa po aténskej agore, besedoval o rôznych témach. Učil bezplatne, žil zo štedrosti svojich žiakov. Bol považovaný za hovorcu aristokratov aj keď sa aktívne nepodieľal na politickom živote. Bol považovaný za buriča,