Utopický socialista, jeden zo zakladateľov moderného socializmu v Anglicku. Od teoretickej kritiky buržoáznej spoločnosti prešiel k úvahám praktického charakteru vyplývajúcim z materializmu 18.storočia.
Svoju socialistickú dráhu zahájil úspešnými praktickými sociálno – reformistickými pokusmi, ktoré ho urobili najznámejším mužom svojej doby: stal sa spolumajiteľom novej veľkej textilnej továrne v Škótsku, zriadil pri nej vzorovú továrenskú osadu, v ktorej vychovával robotníkov k zdraviu, šťastiu a mravnosti. Založil dokonalé školy pre malé deti, normálny pracovný deň stanovil na 10 a pol hodiny, nepripúšťal do svojej továrne deti mladšie ako 10 rokov, miernil roľníkov v pití liehovín a podobne. Zriadil aj nemocenské penzíjne fondy. Keď v roku 1800 vypukla kríza, Owen vyplácal nezamestnaným mzdy tak dlho, kým kríza neskončila. Charakter utopistu mu dala jeho neskoršia novinárska a spisovateľská činnosť. Veľký problém doby videl v tom, že pokrok technických vied, vzrast mechanických síl prerástol ľudskej spoločnosti cez hlavu, obtiaž neviazne vo výrobe, skôr v distribúcii.
Bohatstvo sa zmnohonásobilo, ale k jeho využitiu nebolo nič zriadené. V Owenovej dobe v porovnaní zo stavom z roku 1719, čiže behom jedného storočia, začala britská spoločnosť vytvárať statky, zväčšila sa dvakrát, no núdze aj tak pribúdalo, celé spoločenské triedy chudobneli, mzdy klesali, pribúdalo ochorení, nevedomosti, zločinov, vojen, nerestí, a hlavne nenávisti. Robotnícke triedy boli tak zanedbávané, že Owen neveril v možnosť triedneho boja a revolúcie, preto hľadal pomoc v osvietenosti, pomalej zmene pomerov, v zakladaní družstiev, komunistických kolónií a bazárov práce, v ktorých výrobky boli zamieňané pomocou poukazov, ktorých jednotku tvorila hodina pracovnej doby.
Založil spolok, ktorý sa volal „ Veľké národné, konsolidované združenie pracovníkov“, v ktorom sa používali tajomné formality na spôsob murárov. Za zmienku stojí aj to, že v roku 1818 Owen predložil svoje plány na medzinárodné potlačenie robotníckej biedy kongresu veľmocí, prebývajúcich v Cáchach, zožal tam len cinickú odpoveď, že vládam nezáleží na dobrej výžive roľníctva, pretože tak by nebolo ľahké ich ovládať. Aj keď všetky Owenove pokusy stroskotali, všetky spoločenské hnutia a všetky skutočné vymoženosti, dosiahnuté v Anglicku v záujme roľníctva, sú spojené s jeho menom.
Robert Owen prešiel od teórie a teoretickej kritiky buržoáznej spoločnosti k úvahám praktického rázu, vyplývajúcim z materializmu 18. storočia. Vychádzajúc z predpokladu, že „charakter človeka na jednej strane utvára jeho vrodená organizácia, na druhej strane však podmienky obklopujúce človeka počas jeho života, najmä však v období jeho vývoja“, usiluje sa zaviesť prirodzený poriadok do chaosu ľudského života, zapríčineného vtedajšou spoločensko-hospodárskou situáciou. Svoje teoretické názory vyjadril najskôr v diele A New View of society or Essays on the Principle of the Formation off the Human Charakter and the Application of the Principle to practice (1812-1813), neskôr v Report to the Commitee of the House of Commons and the Poor Law (1817), The Book of the New World (1820) a nakoniec v Book of the New Moral World (1836-1849).
Avšak Owenova činnosť mala predovšetkým prekticko-spoločenský charakter. Ako riaditeľ továrne začal tým, že zabezpečil robotníkom a ich rodinám primerané životné podmienky (obytné kolónie, jasle, kratší pracovný deň, stabilizáciu miezd), a tak im vytvoril možnosti všestranného duchovného i morálneho rozvoja. Bol vyhlásený veľkými fabrikantmi za nebezpečného človeka a ateistu, neúspešne sa pokúšal realizovať svoje plány v osade New Harmony v štáte Indiana v Amerike (1825). Po návrate do Anglicka sa venoval činnosti v prospech robotníckej triedy (obmedzenie práce detí a žien v továrňach, odborové organizácie, výrobné družstvá).
