referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Skepticizmus Davida Humea
Dátum pridania: 21.12.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pagey
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 366
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
Skepticizmus
V prvom rade si musíme objasniť pojem skepticizmus, a ten je definovaný ako:
sklon alebo tendencia spochybňovať tvrdenia, platnosti, teoretické alebo praktické hodnoty; je to filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti.

Synonymom slova skepticizmus je skepsa, ktorú definujeme ako stavanie sa k niečomu, napr. k nejakému súdu alebo faktickému stavu s určitými pochybnosťami; skepsa znamená pochybovanie alebo nedôveru v platnosť poznania alebo nedôveru voči niečomu vôbec.
Skepticizmus ako filozofický smer vznikol v 4. st. pred n. l. Bol to tzv. antický skepticizmus.

Antický skepticizmus

Tento antický skepticizmus bol smer helenistickej filozofie. Založil ho Pyrrhon z Elidy (asi 360 - asi 270 p. n. l.). Stúpenci antického skepticizmu pripúšťali iba skúmanie vecí, avšak odmietali vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov. (Dogmatizmus - spôsob myslenia, pri ktorom sa narába nemennými pojmami, formulami a poučkami bez toho, aby sa prihliadalo na nové skúsenosti, na nové podmienky miesta a času.)

Skeptici pochybujú o možnosti poznať svet. Nazdávajú sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu. Preto sa treba zdržať súdenia, vyjadrovania súdov ( epoché ). Metodickým pravidlom, ktoré predstaviteľov antického skepticizmu viedlo k epoché, bol trópos (tvrdenie, téza alebo dôvod, ktorým alebo pomocou ktorého sa má dokázať, že pravda neexistuje, že svet je nepoznateľný a poznanie je vôbec nemožné). Antickí skeptici hovorili, že až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja.

Členenie skepticizmu

Skepticizmus môžeme rozdeliť do troch hlavných období a to:
1.Skepticizmus starší
2.Skepticizmus stredný
3.Skepticizmus mladší
V skratke si priblížime každý z nich:

Starší skepticizmus:
Predstavuje prvú etapu vývinu antického skepticizmus, ako smer helénskej filozofie a pretrvával od druhej pol. 4. stor. p. n. l. do polovice 3. stor. p. n. l. Jeho zakladateľom bol Pyrrhón z Elidy.
Stredný skepticizmus: Založil ho Arkesilaos z Pitany. Pretrvával od 3. stor. pred n. l. do začiatku 1. stor. pred n. l. a predstavoval druhú etapu antického skepticizmu.
Mladší skepticizmus: Nazývaný tiež novoskepticizmus. Predstavuje smer rímskej filozofie a zároveň tretiu etapu antického skepticizmu. Hlavným cieľom mladších skeptikov bolo ukázať možnosti návratu k opravdivej filozofickej vede. Požadovali v prvom rade právo pochybovať, právo na tvorivý nepokoj ducha, na zdržanlivosť vo vyslovovaní súdov.
Predstavitelia skepticizmu

Medzi hlavných predstaviteľov skepticizmu patria:
·Ainesidemos
·Arkesilaos
·Karneades
·Montaigne, M. E.
·Pyrrhon z Elidy
·Sextos Empeirikos
·Timón z Fleiúntu
David HUME

Narodil sa 7. mája 1711 v škótskom Edinburghu ako mladší syn Josepha Huma, Lorda z Ninewells. Bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm. Bol pokračovateľom anglického empirizmu a senzualizmu, subjektívny idealista. Nadviazal na Locka. Svojím agnosticizmom ovplyvnil Immanuela Kanta. (Agnosticizmus - stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta; poznanie sa obmedzuje iba na skúsenosť, na javy a pod.).
Humeova cesta životom bola veľmi pestrá. Pracoval ako knihovník, neskôr v štátnych službách, vrátane diplomatických misií vo Francúzsku, kde sa stýkal s encyklopedistami. Práve tieto Humeove zamestnania mali aj veľký vplyv pre jeho ďalší vývoj. Práca knihovníka mu bola podnetom k napísaniu slávnych Dejín Anglicka, toto dielo mu prinieslo značnú publicitu a zároveň mu zaistilo aj slušnú životnú úroveň. Za svojho pobytu vo Francúzsku zase napísal svoje najvýznamnejšie dielo: Pojednanie o ľudskej prirodzenosti. Samozrejme to neboli jeho jediné diela. Napísal tiež diela: Skúmanie o ľudskom rozume, Skúmanie princípov morálky, Pojednanie o ľudskej prirodzenosti, Morálne a politické eseje a iné diela. David Hume zomrel 25. augusta 1776 a je pochovaný na Old Calton Burial Ground v škótskom Edinburghu.

Humeova filozofia
Filozofia je podľa Huma v prvom rade kritika všeobecne prijímaných presvedčení a racionalizmu. Na tento Humov kriticizmus nadväzuje napr. aj Kant alebo analytická filozofia. Za tzv. východisko humeovej filozofie by sme mohli označiť empiristický predpoklad, že poznanie musí byť odvodené zo zmyslovej skúsenosti.
Hume ako zdroj poznania videl v skúsenosti, chápanej ako naše duševné zážitky. Rozlišuje pôvodné zmyslové dojmy (impresie) a ich otlačky v pamäti (idey). Dojmami rozumieme všetky živé vnemy, ktoré vidíme, počujeme, cítime, milujeme, nenávidíme, túžime či chceme. Idey sú menej žive vnemy, ktoré si uvedomujeme, keď spomíname na niektorý z zážitkov či podnetov. Tu Hume nadväzuje na Locka, tvrdí, že dojmy alebo impresie sú prítomné a fakticky dané prostredníctvom vonkajšieho a vnútorného vnímania a idey sú tzv. obrazy dojmov, ktoré vytvárajú spomienky a fantázie.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.